Nórsko vstupuje do francúzskeho odstrašenia

Trištvrte storočia stálo nórske zabezpečenie na opatrnej rovnici: členstvo v NATO, spoliehanie sa na Spojené štáty a nijaké jadrové zbrane na nórskom území. Keď 27. mája podpísal premiér Jonas Gahr Støre v Paríži Narvickú dohodu, Oslo sa pripojilo k francúzskemu systému „dissuasion avancée", teda predsunutého jadrového odstrašovania, a potichu posunulo všetky tri časti tejto rovnice (Le Figaro, ABCnyheter). Nórsko je deviatou krajinou v tomto rámci a zároveň prvým spojencom NATO mimo EÚ bez vlastných jadrových zbraní.

Konzultácie namiesto spoločného velenia

Francúzsky model neznamená, že by sa francúzske jadrové hlavice dostali pod spoločné velenie. Paríž si ponecháva výlučnú kontrolu nad arzenálom, rozhodovaním o cieľoch aj nad konečným prezidentským rozhodnutím o odpálení (Hudson Institute). Partneri získavajú konzultácie: bilaterálne skupiny pre diskusiu o doktríne, možnosť pozorovať francúzske jadrové cvičenia a v kríze aj možnosť dočasného nasadenia lietadiel Rafale schopných niesť jadrové zbrane na svojom území (IFRI).

Analytička IFRI Héloïse Fayet označila tento model za „koordináciu, nie jadrový dáždnik" (Le Progrès). V existujúcom jadrovom zdieľaní NATO Spojené štáty fyzicky rozmiestňujú gravitačné bomby B61 v piatich spojeneckých krajinách a cvičia ich pilotov na ich použitie. Francúzsko ponúka rozhovory, cvičenia a strategickú nejednoznačnosť, teda signál Moskve bez garantovanej operačnej odpovede.

Americký ústup zmenil výpočet

Nórsky krok prišiel po rýchlom americkom stiahnutí zo začiatku mája. Pentagón vtedy zrušil rotáciu brigádneho bojového tímu do Poľska, stiahol približne 5 000 vojakov z Nemecka a zmrazil rozmiestnenie striel Tomahawk na nemeckom území (El País). Støre dohodu opísal ako doplnok k NATO, no zároveň pripomenul, že „už dávno pred Trumpom musela Európa platiť viac a investovať rozumnejšie" (RBC Ukraine).

V prípade Nórska má osobitnú váhu geografia. Krajina kontroluje východný prístup k prielivu GIUK, námornému úzkemu hrdlu medzi Grónskom, Islandom a Britániou, cez ktoré musia ruské ponorky prechádzať do Atlantiku. „Relevantná časť ruského jadrového arzenálu sa nachádza na ďalekom severe, niekoľko kilometrov od nórskej hranice," povedal Støre novinárom (Infobae). Pre Francúzsko prináša Nórsko arktický rozmer, ktorý vo francúzsko-britskom rámci Lancaster House chýba.

Hra na dvoch klavíroch

Nórsky vstup potvrdzuje vzorec, ktorý ako prvé nastavilo Poľsko: súčasné zabezpečovanie sa cez Washington aj Paríž. Poľskí stratégovia to nazývajú „granie na dwóch fortepianach", teda hrou na dvoch klavíroch. Americké spojenectvo zostáva hlavnou bezpečnostnou garanciou, no popri ňom vzniká európska poistka. Francúzske odstrašovanie sa tak neberie ako náhrada amerických záväzkov, ale ako ochrana pred ich ďalším oslabovaním.

Za tri mesiace sa k rámcu pridalo deväť krajín. Francúzsko však má približne 290 jadrových hlavíc, kým Rusko podľa odhadov 5 580 (IFRI). Tento nepomer obmedzuje, ako ďaleko by ktorýkoľvek francúzsky prezident mohol realisticky rozšíriť jadrovú ochranu. Krajiny sa hlásia najmä k politickému signálu, že Európa buduje druhé jadrové rozhodovacie centrum. Operačná garancia za týmto signálom zostáva slabá.

Otázku dôveryhodnosti zvýrazňuje Fínsko, krajina s najdlhšou pozemnou hranicou EÚ s Ruskom. Do francúzskeho rámca zatiaľ nevstúpilo a namiesto toho prehlbuje bilaterálne väzby s Washingtonom. Fínski predstavitelia hovoria, že majú „záujem", ale „neponáhľajú sa". Je to zdvorilý spôsob, ako aj pri slabnúcej spoľahlivosti USA postaviť americkú garanciu nad francúzsku.

V samotnom Nórsku dohoda ostro rozdelila politickú scénu. Socialistická ľavica (SV), ktorá drží Støreho menšinovú vládu pri moci, ju označila za „historickú chybu". Líderka konzervatívcov Ine Eriksen Søreide ju naopak podporila ako doplnok k NATO (ABCnyheter). Støre ju podpísal ako exekutívny akt; Storting, teda nórsky parlament, o nej nehlasoval. Otvorené zostáva aj to, či dohoda podľa ústavy potrebuje formálnu ratifikáciu (CSIS).

Medzera v dôveryhodnosti

Úplné znenie Narvickej dohody zatiaľ nebolo zverejnené. Rozsah „predbežného rozmiestnenia vybavenia" sa pohybuje v právnej sivej zóne voči nórskej deklarácii z roku 1957, ktorá zakazuje jadrové zbrane na území krajiny v čase mieru. Støre tento zákaz potvrdil v ten istý deň, keď dohodu podpísal.

Francúzsky rámec zatiaľ nemá verejnú podporu Spojených štátov. Bez nej je jeho odstrašujúca hodnota voči Moskve čiastočne oslabená (Hudson Institute). Ani Francúzsko samo neprijalo automatický záväzok. Či by Paríž prijal riziko jadrovej odvety na francúzskom území pri obrane Osla, zostáva po ceremoniáli v Elyzejskom paláci rovnako nezodpovedané ako pred ním.