Ropa za $97 vyčerpáva európske rezervy

Ropa stojí 97 dolárov za barel. Inflácia v eurozóne je najvyššia od septembra 2023 a strategické ropné rezervy sa stenčujú k zákonnému minimu. Tri mesiace po tom, čo vojna medzi Iránom a USA priškrtila Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina svetovej ropy, míňajú európske vlády miliardy eur na tlmenie nárazu. Európska únia však nesedí pri jedinom rokovacom stole, ktorý by mohol krízu ukončiť.

Kto platí a ako

Škody sa po Európe rozlievajú nerovnomerne a každá vláda hľadá vlastnú opravu. Poľsko znížilo DPH na palivá na 8 %, čím udržalo medziročný rast cien na 8,8 % oproti priemeru EÚ 20,8 %. Francúzsko zvolilo užšie zacielenie: dotácie pre dopravcov, farmárov a nízkopríjmových dochádzajúcich. Už minulo 130 mil. EUR a celkové náklady odhaduje na 4 až 6 mld. EUR.

Nemecko a Taliansko siahli po hrubších nástrojoch. Berlín znížil dane z palív v balíku za 1,6 mld. EUR, zatiaľ čo Rím odhaduje, že priemerná rodina platí ročne o stovky eur viac za palivá, elektrinu, potraviny a plasty.

Spoločný ponukový šok tak Európa rieši rozdrobenými národnými výdavkami. V marci koordinovala Medzinárodná energetická agentúra svoje najväčšie uvoľnenie rezerv: 400 miliónov barelov v 32 krajinách, z toho štáty EÚ prispeli približne 92 miliónmi. Do začiatku mája sa však na trh dostalo len 164 miliónov barelov.

Agentúra varuje, že pri súčasnom tempe čerpania by zásoby mohli klesnúť na kritickú úroveň ešte pred vrcholom letného dopytu. Právo EÚ vyžaduje, aby členské štáty držali rezervy na 90 dní čistého dovozu. Viacerým hrozí, že túto hranicu prelomia v priebehu niekoľkých týždňov.

Námorná improvizácia

Európske námorníctva sa mobilizujú pomaly, podmienečne a mimo velenia NATO. Francúzsko presunulo lietadlovú loď Charles de Gaulle do Arabského mora s približne 20 stíhačkami Rafale. Nemecko posiela cez Suez mínolovku Fulda, ktorá má doraziť o dva až tri týždne. Taliansko plánuje vyslať štyri plavidlá.

Podľa vz.lt litovský parlament pomerom hlasov 78 ku 7 schválil vyslanie až 40 vojakov na odmínovanie. Rámec tvorí ad hoc francúzsko-britská koalícia, nie operácia EÚ ani NATO.

Únia už má vlastnú námornú misiu ASPIDES, ktorú spustila v roku 2024 na ochranu lodnej dopravy v Červenom mori. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová naznačila, že by sa mohla rozšíriť aj na Hormuz, keďže mandát to podľa nej umožňuje po zmene operačného plánu. Odmínovanie by však vyžadovalo formálne rozhodnutie Rady, teda jednomyseľný súhlas všetkých 27 vlád. Irán Európu varoval pred vysielaním vojnových lodí do prielivu.

Pakistan sprostredkúva, Európa platí

Kallasová bola na májovej Rade pre zahraničné veci, kde sa každý mesiac stretávajú ministri zahraničia EÚ, otvorená: „Je to medzi USA a Iránom a oni v skutočnosti neprijímajú žiadne sprostredkovanie. Na obe strany nemáme veľký dosah.“

Sprostredkovateľom nie je Francúzsko, Nemecko ani Spojené kráľovstvo, teda európski účastníci jadrovej dohody s Iránom z roku 2015, ale Pakistan. Aprílové prímerie, ktoré Pakistan vyrokoval, sa rozpadlo do stavu, ktorý Trump opísal ako streľbu „umiernenejším spôsobom“. Dňa 6. júna USA zasiahli iránsky radar na ostrove Kešm a Irán vypálil sedem balistických rakiet na americké základne v Kuvajte a Bahrajne. O niekoľko hodín neskôr Trump novinárom povedal, že veci sa „zlepšujú“.

Energetický šok narúša aj klimatické záväzky. Nemecko, Francúzsko, Estónsko a Španielsko tlačili na Európsku komisiu, aby zmiernila tlak uhlíkového trhu na ťažký priemysel. Žiadajú dlhšie prechodné obdobia pre bezplatné emisné povolenky v systéme obchodovania s emisiami, teda v európskom mechanizme, ktorý stanovuje strop na emisie a umožňuje firmám obchodovať s povolenkami.

Revíziu tohto systému predloží Komisia 15. júla. Energeticky náročné odvetvia tak majú najsilnejší argument za pomalšiu dekarbonizáciu za posledné roky.

Európa nesie plnú ekonomickú váhu blokády Hormuzu, no premenná, ktorá rozhodne o jej konci, zostáva mimo jej kontroly: dohoda medzi Washingtonom a Teheránom.