Švédske bloky delí jediný mandát

Po sčítaní približne 80 % volebných okrskov mala švédska opozícia v noci po voľbách 175 kresiel, kým strany doterajšej vlády 174 kresiel v 349-člennom Riksdagu, švédskom parlamente. Predbežné údaje zverejnila SVT, výsledok sa však ešte môže zmeniť. Oba bloky delí jediné kreslo a ich strany sa zároveň nezhodujú, kto smie zasadnúť vo vláde. Posledný mandát preto môže rozhodnúť, ktorý tábor dokáže zablokovať kandidáta na premiéra. Ani jednému však zatiaľ vnútorné rozpory neumožňujú zostaviť vládu.

Rozhodujúce sčítanie

Od stredy 16. septembra začne švédsky volebný úrad sčítavať zostávajúce hlasy odovzdané v predstihu a hlasovacie lístky, ktoré prišli neskôr zo zahraničia. Sčítanie môže pokračovať aj vo štvrtok (volebný úrad). Následne výsledky samostatne prepočítajú a skontrolujú krajské volebné komisie. Záväznými sa stanú až po ich oficiálnom potvrdení volebným úradom, ktoré sa očakáva cez víkend 19. až 20. septembra (volebný úrad).

Na počte kresiel záleží pre švédsky systém negatívneho parlamentarizmu: kandidát na premiéra uspeje, pokiaľ proti nemu aktívne nehlasuje najmenej 175 poslancov. Kandidáta navrhuje predseda Riksdagu, po švédsky talman, a následne o ňom hlasuje parlament. Blok so 175 kreslami tak môže kandidáta súpera zastaviť, no iba vtedy, ak proti nemu zahlasujú všetci jeho poslanci. Práve takúto disciplínu si dnes nemôže byť istá ani jedna strana.

Problém Anderssonovej a problém Kristerssona

Na ľavici vyhlásila predsedníčka sociálnych demokratov Magdalena Anderssonová, že je pripravená spolupracovať so všetkými stranami okrem Švédskych demokratov (TT/Hallands Nyheter). Ľavicovej strane však odkázala, že k účasti vo vláde má ešte „ďaleko“. Anderssonovej stačí, aby sa proti nej nepostavilo 175 poslancov. Potrebovala by však dva ústupky od zdráhajúcich sa partnerov: Ľavicová strana by musela prijať, že vo vláde nebude, a Strana stredu by musela strpieť jej vplyv zvonka. V noci po voľbách verejne nesúhlasila ani jedna z nich.

Na pravici sľúbil premiér Ulf Kristersson Švédskym demokratom po prvý raz ministerské kreslá (AP, BBC). V rokoch 2022 až 2026 ovplyvňovali vládnu politiku bez toho, aby riadili ministerstvá. Kristersson to chce zmeniť, svojich koaličných partnerov však k súhlasu prinútiť nemôže. Liberáli, ktorí boli v rovnakom období súčasťou jeho vlády, nikdy verejne neprijali možnosť sedieť vo vláde spolu s ministrami Švédskych demokratov (SVT). Aj keby neskoršie hlasy zabezpečili pravici 175 kresiel, odpor liberálov môže zabrániť tomu, aby sa parlamentná väčšina pretavila do vlády.

Veto pri rozpočte EÚ

Švédska koaličná aritmetika sa do európskych správ dostáva len zriedka. Tentoraz je podstatná pre rozpočet. V auguste sa Švédsko pridalo k Nemecku, Rakúsku, Dánsku, Fínsku a Holandsku, ktoré žiadajú znížiť návrh Európskej komisie na sedemročný rozpočet EÚ vo výške takmer 2 biliónov eur o niekoľko stoviek miliárd (nemecké kancelárstvo). Na prijatie rozpočtu je podľa článku 312 Zmluvy o fungovaní EÚ potrebný súhlas všetkých členských štátov, takže Švédsko ho môže samo vetovať (článok 312). Väčšina švédskych strán odmieta väčší rozpočet EÚ (University of Gothenburg), preto sa odpor proti vyšším výdavkom pravdepodobne udrží bez ohľadu na zloženie vlády. Zmeniť sa môže výber programov, ktoré bude Štokholm chrániť v rámci menšieho rozpočtu. Na vládu vedenú ľavicou a závislú od Strany stredu a zelených by partneri tlačili, aby zachovala výdavky na ochranu klímy. Na pravicovú vládu pod vplyvom Švédskych demokratov by smeroval opačný tlak.

Pri obrane podporuje vyššie výdavky sedem z ôsmich strán v Riksdagu. V marci navyše parlament jednomyseľne schválil balík pomoci Ukrajine vo výške 12,9 miliardy švédskych korún (Riksdag). Členstvo Švédska v NATO aj pomoc Ukrajine majú širokú politickú podporu, ktorú by nezvrátila ani jedna z možných koalícií.

Stredajšie sčítanie ukáže, ktorý blok je väčší. Na vznik vlády však bude musieť Ľavicová strana, Strana stredu, Švédski demokrati alebo liberáli ustúpiť zo svojho povolebného postoja. Kým sa tak nestane, Švédsko bude mať zvolený parlament, no nebude mať cestu k novej vláde.