Palermo zrušilo zrýchlené azylové zamietnutia

Traja Egypťania žiadajúci o azyl sa v Palerme stali prvým testom nových migračných pravidiel EÚ pred súdom. Tribunál 10. augusta zrušil ich zamietnutia, ktoré talianske úrady vybavili v zrýchlenom konaní. Podľa Avvenire sudcovia dospeli k záveru, že označenie Egypta za bezpečnú krajinu pôvodu nemôže nahradiť posúdenie skutočného rizika pri každom jednotlivom človeku.

Rozhodnutia sa týkajú iba týchto troch žiadateľov. Princíp je však dôležitý pre všetky členské štáty, ktoré teraz premietajú migračný pakt EÚ do vlastného práva: rýchlejšie konanie je legálne. Automatické zamietnutie podľa štátnej príslušnosti nie.

Čo povedali sudcovia a čo ešte nevieme

Taliansko zaviedlo zrýchlené azylové pravidlá paktu do vnútroštátneho práva cez zákon 145/2026 (Normattiva). Podľa nich sa žiadatelia z krajín na únijnom zozname bezpečných krajín pôvodu dostávajú do rýchlejšej procedúry, v ktorej má rozhodnutie padnúť do štyroch týždňov. Zoznam bezpečných krajín znamená právnu domnienku, že daný štát je vo všeobecnosti bezpečný. Žiadateľ ju však môže vyvrátiť, ak ukáže, že jemu osobne hrozí riziko. Egypt je na tomto zozname.

Sudcovia nezrušili zákon ani nevyškrtli Egypt zo zoznamu. Namietali, že azylový orgán sa pri zamietnutí oprel príliš silno o štátnu príslušnosť a príliš slabo o individuálne okolnosti. Plné znenie rozhodnutí zatiaľ nebolo zverejnené, preto nie je jasné, či súd formálne mieril iba na samotné negatívne rozhodnutia, na zaradenie prípadov do zrýchleného konania, alebo na oboje. Pre taliansku odvolaciu stratégiu je to podstatné. Pre širší odkaz menej: status bezpečnej krajiny môže otvoriť rýchlejšiu procedúru, ale nemôže sám uzavrieť prípad.

Vstavaný limit, nie talianska výnimka

Základné procesné pravidlá paktu sú v nariadení 2024/1348, ktoré platí priamo ako právo EÚ a nepotrebuje národnú transpozíciu. Nariadenie povoľuje zrýchlené a hraničné konania. Neruší však Chartu základných práv EÚ, ktorá garantuje právo na azyl v článku 18, ochranu pred vyhostením do krajiny, kde človeku hrozí ujma, v článku 19, a právo napadnúť rozhodnutie pred súdom v článku 47. Označenie krajiny za bezpečnú presúva na žiadateľa bremeno vysvetliť, prečo mu napriek tejto nálepke hrozí osobné riziko. Neodstraňuje povinnosť toto vysvetlenie posúdiť.

Na rovnaký limit naráža každý európsky systém, ktorý tento nástroj používa. Najvyšší správny súd vo Francúzsku vyškrtol tri krajiny z francúzskeho zoznamu bezpečných krajín pôvodu, keď sa ukázalo, že všeobecné tvrdenia o bezpečnosti sú príliš široké vzhľadom na riziká, ktorým ľudia reálne čelia (AIDA France). Nemecký azylový zákon výslovne stanovuje, že domnienka bezpečnosti je vyvrátiteľná: ak fakty odporujú zaradeniu krajiny na zoznam, musí nasledovať plné individuálne posúdenie (nemecký azylový zákon, § 29a). Aj Európska komisia v júlovom hodnotení upozornila na nerovnomernú prípravu členských štátov na pakt; medzi krajinami s medzerami uviedla aj Taliansko. Limit je teda systémový, nie lokálna talianska chyba.

Politická vôľa zrýchliť konania v časti členských štátov reálne existuje. Rýchlosť bez kapacity vypočuť a posúdiť individuálne tvrdenia však neprináša rýchlejšie rozhodnutia. Prináša nahromadené prípady s kratšími lehotami.

Odkiaľ príde záväzná odpoveď

Pred Súdnym dvorom EÚ, najvyšším súdom Únie, už ležia dve veci — C-758/24 a C-759/24. Luxemburský súd má v nich určiť vonkajšie hranice označovania krajín za bezpečné a rozsah súdneho preskúmania. Keď rozhodne, jeho výklad bude záväzný pre všetkých 27 členských štátov, nielen pre Taliansko.

Rýchle konanie je legálne vtedy, keď pomáha triediť prípady. Protiprávnym sa stáva vo chvíli, keď štátna príslušnosť nahrádza dôkazy. Traja Egypťania v Palerme ukázali, kde leží minimálna hranica. Kým nerozhodne Luxembursko, budú migračný pakt strážiť národné súdy prípad po prípade.