Poľsko ponúka €2.8 billion za základňu USA

Varšava 16. júna prijala vládne uznesenie, ktorým otvorila prípravy na stálu americkú vojenskú základňu na poľskom území. Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz hovorí, že rokovania vstúpili do „ďalšej fázy“ (PAP). Zatiaľ však neexistuje podpísaná dohoda, nie je známa konkrétna jednotka ani potvrdená lokalita.

Rozhodujúci bude šesťmesačný americký prehľad rozmiestnenia síl. Ide o proces Pentagónu, ktorý určuje, kde budú vo svete stáť americkí vojaci, technika a veliteľské kapacity (Polsat News, The Guardian). Kým z neho nevzíde rozhodnutie, Poľsko si kupuje miesto vo vlaku, ktorého odchod Washington ešte nenaplánoval.

Pre spojencov je podstatné, či nová základňa pridá Európe americké kapacity, alebo len presunie tie, ktoré už na kontinente sú. Rovnakú otázku si kladú aj poľskí susedia.

Utopené náklady ako stratégia

Poľsko už dnes hostí približne 10 000 amerických vojakov, väčšina z nich však prichádza len na niekoľkomesačné rotácie. Stála základňa znamená iný typ prítomnosti: vojaci sú pridelení na roky, ich rodiny majú zázemie, veliteľské štruktúry sa zapúšťajú do miestneho systému a technika sa skladuje v chránených zariadeniach (Stars and Stripes, BBC Polska).

Takáto infraštruktúra sa ruší ťažšie než výcviková rotácia. Presne o to Varšave ide: vytvoriť náklady, ktoré by budúce americké sťahovanie urobili politicky drahším.

Poľsko ponúka, že zaplatí veľkú časť účtu. Poľské médiá hovoria o sume okolo 12 miliárd zlotých (približne 2,8 miliardy eur), hoci predstavitelia potvrdili len náklady „do niekoľkých až vyše desiatich miliárd“ bez presného čísla (Rzeczpospolita, Interia). Peniaze sú páka: Varšava chce Washingtonu čo najviac uľahčiť súhlas.

Peniaze hostiteľskej krajiny však nedokážu prideliť americké jednotky. O tom rozhoduje iba Washington. Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker povedal, že detaily zostávajú otvorené a že vec patrí do širšieho prehľadu rozmiestnenia síl (Polsat News).

Obava z prerozdelenia

Spor sa netýka toho, či Poľsko potrebuje bezpečnostné uistenie. Ide o to, či bilaterálna dohoda jednej krajiny nepreskladá kapacity, na ktorých závisia aj ostatní spojenci.

V Nemecku je natrvalo umiestnených približne 37 000 amerických vojakov. K tomu patria veliteľstvo EUCOM v Stuttgarte, centrum leteckých operácií na základni Ramstein a vojenská nemocnica v Landstuhle (Handelsblatt). Berlín má konkrétnu obavu: ak poľská základňa pridá nové kapacity, je vítaná; ak presunie kapacity z Nemecka, poľský zisk sa zmení na oslabenie nemeckej úlohy ako amerického zázemia v Európe.

Litva číta celý problém cez geografiu. Poľsko je pozemný koridor, cez ktorý by smerovali posily NATO na sever k pobaltským štátom. Litovský minister obrany Robertas Kaunas povedal, že zatiaľ nie je jasné, či by sa vojaci presúvali do Poľska alebo či sa plánujú zmeny aj inde. Zároveň vyjadril nádej na dlhšie americké rotácie na litovskom území (LRT, Lrytas).

Rumunsko používa podobný argument. Svoje zariadenia Mihail Kogălniceanu a Câmpia Turzii rámcuje ako operačný uzol pre Čierne more a pripomína, že východné krídlo NATO sa nedá zúžiť len na Poľsko a Pobaltie (Digi24, AGERPRES).

Francúzsko prijíma logiku odstrašenia, ale vidí aj riziko závislosti. Analýza IFRI zdôrazňuje, že európskym silám stále chýbajú systémy, ktoré im poskytuje Washington: protivzdušná obrana, spravodajské kapacity, logistika a doprava (IFRI). Formát E5, v ktorom Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko a Spojené kráľovstvo koordinujú obranné priority, má zabrániť tomu, aby sa takéto rozhodnutia riešili len medzi Varšavou a Washingtonom (vyhlásenie lídrov E5). E5 však koordinuje tlak. Jednotky neprideľuje.

Kľúč zostáva v Pentagóne

Rozhodujúci test bude v tom, či americký prehľad pridelí Poľsku nové jednotky, protivzdušnú obranu a veliteľské kapacity bez kompenzačných škrtov v Nemecku, Rumunsku alebo v širších plánoch NATO na obranu východného krídla (Polsat News, NATO). Ak áno, poľské miliardy kúpia reálnu bezpečnosť. Ak nie, obrana východného krídla sa zmení na súťaž spojencov o obmedzené americké kapacity, v ktorej nerozhodne spoločné plánovanie, ale ochota zaplatiť.