Poľsko stavia východný štít

Odstrašenie funguje iba vtedy, keď sa dá aj vykonať. Sľub v zmluve potrebuje prístavy, ktoré vyložia techniku, mosty, ktoré unesú obrnené vozidlá, palivo, ktoré sa dostane na východ, a muníciu, ktorá vydrží viac než prvú fázu bojov. Na východnom okraji NATO preto vlády budujú fyzickú kapacitu ešte pred tým, ako kríza preverí, či Spojené štáty prídu včas (Politico).

Vzniká tým mozaika národných programov. Každý vychádza z inej geografie, no všetky majú rovnaký cieľ: znížiť počet vecí, ktoré musia v prvý deň fungovať bez chyby.

Bariéry, palivo a nemecký koridor

Najzreteľnejšie to vidno v Poľsku. Program Východný štít premiéra Donalda Tuska vyčleňuje v rokoch 2024 až 2028 10 miliárd zlotých na opevnenia, prekážky, sledovacie systémy a vojenskú infraštruktúru pozdĺž hraníc s Bieloruskom a Ruskom (Reuters, MON). Zmyslom nie je zastaviť útok na hranici, ale spomaliť ho, kým sa poľské jednotky zmobilizujú a spojenecké posily sa presunú na východ.

Varšava zároveň tlačí na NATO, aby rozšírilo Central Europe Pipeline System, teda spojeneckú vojenskú sieť palivovodov, smerom k Pobaltí. Moderné obrnené jednotky a logistické kolóny sa nepohybujú na základe záverov summitov, ale na palivo. Rozšírenie je zatiaľ politickou požiadavkou; členské štáty NATO by sa museli dohodnúť na trase aj financovaní.

Úlohu koridoru má Nemecko. Operationsplan Deutschland koordinuje Bundeswehr, civilné úrady a prevádzkovateľov infraštruktúry tak, aby sa spojenecké sily, palivo a technika mohli presúvať cez nemecké cesty, železnice a prístavy smerom na východ (OPLAN DEU). Na úrovni aliancie túto tranzitnú funkciu zastrešuje Veliteľstvo NATO pre podporu a umožnenie presunu v Ulme (NATO JSEC).

Berlín sa zároveň posúva aj do predsunutých pozícií. Od júla 2026 prevezme dvojštáb nemecko-holandského velenia zodpovednosť za pozemné sily NATO brániace Estónsko a Lotyšsko (Zeit). V praxi by nemecky vedené veliteľstvo v kríze riadilo pozemnú obranu Pobaltia.

Osobitne Nemecko do roku 2027 buduje v Litve bojaschopnú brigádu s kapacitou do 5 000 vojakov. Slabým miestom sú peniaze. Mimoriadny fond Bundeswehru spustil veľkú vlnu prezbrojenia, no munícia, protivzdušná obrana a trvalé predsunuté nasadenie vytvárajú pravidelné náklady, ktoré spolkový rozpočet zatiaľ plne neabsorboval.

Národná pripravenosť, spoločné medzery

Fínsko vychádza zo sebestačnosti. Aj po vstupe do NATO fínske ozbrojené sily opisujú svoju hlavnú úlohu ako obranu Fínska, nie čakanie na záchranu (Puolustusvoimat). Dvojstranná obranná dohoda dáva americkým silám prístup na fínske územie pre jednotky, techniku aj cvičenia, čím znižuje praktické prekážky, ak sa Washington rozhodne konať.

Fínski predstavitelia vrátane ministra obrany Anttiho Häkkänena upozorňujú, že Spojené štáty znižujú plánovanú podporu pre Európu v čase krízy (Yle). Odpoveďou Helsínk je obranný systém nastavený tak, aby fungoval ešte pred príchodom spojencov.

Francúzsko prináša najmä rozpočtovú váhu. Aktualizovaný zákon o vojenskom plánovaní zvyšuje plánované obranné výdavky do roku 2030 na 436 miliárd eur (Euronews). Paríž otvoril európsku debatu o jadrovom odstrašení, hoci o použití francúzskych jadrových zbraní rozhoduje výlučne Elyzejský palác. Analytici zároveň upozorňujú, že kontinent zostáva závislý od americkej munície, spravodajských kapacít, strategickej leteckej prepravy a tankovania vo vzduchu (Ifri, Ifri).

Čo táto mozaika nenahradí

Strategická koncepcia NATO hovorí, že americké strategické jadrové sily zostávajú najvyššou zárukou bezpečnosti aliancie (NATO). Žiadny európsky program ich nenahrádza. Rovnako nenahrádza kapacity, ktoré sú na ne naviazané: prieskumné lietadlá, strategickú leteckú prepravu, tankovacie flotily, protiraketovú obranu a úderné systémy dlhého dosahu.

Atlantic Council pred nadchádzajúcim summitom v Ankare upozornil, že odstrašenie na východnom krídle dnes potrebuje celé brigády so zásobami na udržanie boja, nie symbolické prápory zo starej éry „tripwire“, teda malých predsunutých jednotiek, ktorých úlohou bolo skôr spustiť spojeneckú reakciu než samy viesť dlhšiu obranu (Atlantic Council).

Európske sklady, bariéry, prístupové dohody a veliteľské stanovištia sú dnes reálnejšie než pred rokom 2022. Vlády už môžu ukázať na konkrétne projekty. Infraštruktúra bez munície je však iba prázdna konštrukcia a technika bez logistiky zostáva skladom.

O tom, či sa tieto projekty zmenia na obrannú schopnosť, teraz rozhodujú ministri obrany a financií. Musia zaplatiť opakované náklady skôr, než príde obdobie 2027 až 2029, keď sa americké obmedzenia môžu prejaviť skôr, než budú európske náhrady pripravené.