Poľsko a Rumunsko súťažia o 5,000 amerických vojakov stiahnutých z Nemecka

Transatlantická bezpečnostná dohoda sa oslabuje nerovnomerne, v každej krajine inak. Rozhodnutie Washingtonu stiahnuť 5 000 vojakov z Nemecka a zrušiť brigádnu rotáciu do Poľska otvorilo medzi európskymi vládami súťaž o priazeň USA. Deje sa to v čase, keď časť ich vlastnej verejnosti čoraz viac spochybňuje celé usporiadanie.

Súťaž o amerických vojakov

Poľsko aj Rumunsko lobujú vo Washingtone, aby stiahnuté jednotky skončili u nich. Na summite Bukureštskej deviatky 13. mája, teda koordinačného fóra štátov východného krídla NATO, rumunský prezident Nicușor Dan povedal, že jeho krajina chce „čo najviac amerických vojakov“ (Agerpres). Poľský prezident Nawrocki reagoval podobne: „Poľsko je pripravené tieto jednotky prijať“ (Brussels Signal).

Spoločný návrh neexistuje. Analýza v Eurasia Review upozornila, že takáto bilaterálna súťaž môže byť „katastrofálna pre obraz východného krídla“ (Eurasia Review).

Pentagón zatiaľ nerozhodol, kam vojaci pôjdu, ani či vôbec zostanú v Európe. Jeden z predstaviteľov novinárom povedal, že konečné rozdelenie jednotiek ešte neexistuje (Digi24). Washington na summit B9 neposlal člena kabinetu, iba námestníka ministra. Signál bol pomerne jasný: pre túto administratívu majú bilaterálne dohody väčšiu váhu než mnohostranné fóra.

Nemecká raketová medzera

Berlín rieši iný problém. Vláda kancelára Merza ešte vlani v júli formálne požiadala o nákup 400 rakiet Tomahawk. O desať mesiacov neskôr Pentagón neodpovedal. Štátny tajomník ministerstva obrany Müller odmietol potvrdiť aj to, či Washington list vôbec prijal (Defense News).

Ministerstvo zahraničných vecí USA 18. mája samostatne schválilo pre Nemecko námorný balík bojových systémov za 11,9 mld. USD. Ide o radary a systémy riadenia paľby (Ground News). Tieto dve obstarávania spolu priamo nesúvisia a pohybujú sa rôznou byrokratickou rýchlosťou. Kontrast je však viditeľný: miliardová námorná elektronika prešla, strategické rakety, o ktoré Berlín požiadal, zostávajú bez odpovede.

Nemeckou záložnou možnosťou je ELSA, európsky program zbraní dlhého dosahu vyvíjaný spolu s Britániou. Keď sa úradníkov pýtali, či dokáže priniesť výsledok pred rokom 2030, odmietli sa zaviazať. Analytici upozorňujú, že z ELSA sa môže stať „politická značka, obstarávací klub alebo skutočná európska obranná štruktúra“. Jej riadenie zatiaľ nie je jasné (ESUT).

Trhliny vo vládach

Súťaž o priazeň USA rozdeľuje aj domáce vlády.

V Poľsku prezident Nawrocki 3. mája Trumpovi povedal, že Poľsko by stiahnuté jednotky privítalo. Premiér Tusk ho obvinil, že „hádže blato na vlastnú krajinu“, keď naznačuje, že vláda zlyháva v bezpečnosti (Rzeczpospolita). Národný bezpečnostný úrad zverejnil, že od ministerstva obrany nedostal vopred žiadnu informáciu o zrušení rotácie (Radio ZET). Poľská kohabitácia, teda prezident a premiér z súperiacich politických táborov, sa mení na bezpečnostné riziko.

V Taliansku vedie deliaca čiara medzi ministerstvom obrany a ministerstvom hospodárstva. Minister obrany Crosetto tlačí na splnenie výdavkových cieľov NATO, minister hospodárstva Giorgetti trvá na tom, že prednosť majú účty za energie (Askanews). Tento rozpočtový spor sa odohráva v spoločnosti, ktorá sa od aliancie vo veľkej miere odvracia: podľa prieskumov, o ktorých písali viaceré európske médiá, klesla dôvera Talianov v Trumpovu Ameriku na 17 %, teda pod úroveň Číny aj Ruska (L'Unità, Euractiv).

Spoločné vyhlásenie B9 odmietlo podpísať iba Maďarsko. Text označil Rusko za „najvýznamnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť spojencov“. Budapešť pripojila poznámku, že rozhodnutie urobí až „nastupujúca maďarská vláda“ (Norwegian Government). Nová vláda Tisza sľubuje, že bude „váženým západným spojencom“, no pri každom konkrétnom záväzku ďalej váha: nechce posielať zbrane Ukrajine ani sa zapojiť do spoločného únijného zadlženia na obranu (Világgazdaság).

Skúška ešte len príde

O tom, či stiahnuté jednotky zostanú v Európe alebo sa vrátia domov, rozhodne júlový summit NATO v Ankare. Hlbšia otázka však príde neskôr. Viaceré spojenecké vlády už hovoria o obranných rozpočtoch na úrovni 4 až 5 % HDP. Zatiaľ žiadna z nich nestála pred voličmi s tým, že na ich zaplatenie bude musieť škrtať sociálne programy. Súťaž o záchranu aliancie ju zvnútra oslabuje a politický účet za jej náklady ešte len čaká.