Poľsko získava výrobu Patriot

Za dohodou je kríza dodávok. Poľsko dostalo 26. mája predbežný súhlas USA, aby na svojom území spoluvyrábalo protirakety PAC-3 MSE pre systém Patriot. Námestník ministra obrany Cezary Tomczyk zároveň oznámil, že rámec sa má týkať aj rakiet pre HIMARS a striel Hellfire (Fakt). Americká kampaň proti Iránu začiatkom roka spotrebovala približne 2 330 protirakiet PAC-3, teda asi polovicu svetových zásob (CSIS). Americké továrne výpadok nedokážu rýchlo doplniť. Washington preto potrebuje ďalšie výrobné linky a Poľsko ponúklo priestor aj politickú vôľu.

Dohoda má však jasný limit. Každý komponent, výkres aj rozhodnutie o reexporte zostávajú pod americkou právnou kontrolou cez ITAR, teda International Traffic in Arms Regulations, systém Washingtonu na kontrolu vývozu obranných technológií. Poľsko získa továreň, nie nezávislosť.

Signál, nie licencia

„Predbežný súhlas“ je politický signál, nie povolenie na výrobu. Kým z poľskej linky odíde prvá raketa, Varšava a Washington musia dohodnúť výrobné licencie a zmluvy o technickej pomoci. Každá z nich potrebuje autorizáciu amerického ministerstva zahraničných vecí a notifikáciu Kongresu. Poľské firmy už vyrábajú časti odpaľovacích zariadení a segmenty raketových motorov (Army Recognition). Kompletná montáž rakiet je však iná úroveň. Podľa Unian odborníci odhadujú, že Poľsko by celé protirakety mohlo vyrábať až o päť až desať rokov. Navádzacia hlavica, bojová hlavica aj riadiaci systém zostávajú americkým duševným vlastníctvom. Konštrukčnú autoritu si ponecháva Lockheed Martin.

Poľsko nie je jediná krajina, ktorá takúto ponuku dostáva. Ročná výroba PAC-3 je dnes približne 620 kusov, cieľom je zvýšiť ju do roku 2030 na 2 000 (Lockheed Martin). Nevybavené objednávky NATO presahujú 4 300 rakiet, čo pri súčasnom tempe zodpovedá siedmim rokom výroby (CSIS). Paralelné návrhy na spoluvýrobu dostávajú Španielsko, Saudská Arábia a Japonsko. Jedna továreň v Camdene v Arkansase svet zásobovať nedokáže.

Bruselský stret

Najbližší spor sa odohrá v Bruseli. Nástroj EÚ SAFE (Security Action for Europe, úverový fond na obranu v objeme 150 mld. EUR) vyžaduje, aby aspoň 65 % hodnoty komponentov pochádzalo z Európy (EU Defence). Rakety PAC-3 montované v Poľsku túto hranicu takmer určite nesplnia. Navádzanie, bojová hlavica aj raketový motor sú americkým duševným vlastníctvom.

Európska obrana sa tým delí na dve koľaje. Zbrane navrhnuté v Európe, napríklad francúzsko-taliansky SAMP/T alebo nemecký IRIS-T, sa môžu uchádzať o financovanie z EÚ. Systémy vyrábané na americkú licenciu nie, bez ohľadu na to, kde prebieha montáž. Poľsko má zo SAFE získať 43,7 mld. EUR (Breaking Defense), jeho hlavný program protivzdušnej obrany však môže zostať mimo tohto balíka. Rovnaká nejasnosť visí nad belgickým plánom montovať stíhačky F-35 v Taliansku (Army Recognition). V Bruseli zatiaľ nie je rozhodnuté, či sa „vyrobené v Európe podľa amerických výkresov“ počíta ako európske.

Štyri línie protivzdušnej obrany, bez koordinácie

Poľská dohoda prehlbuje rozdrobenie, ktoré už v Európe pokročilo. Varšava zámerne zostala mimo nemeckej iniciatívy ESSI, teda European Sky Shield Initiative, skupiny 23 krajín na spoločné obstarávanie protivzdušnej obrany, a rozhodla sa budovať vlastný národný systém (DBwV). Francúzsko presadzuje SAMP/T ako európsku alternatívu; jeho náčelník generálneho štábu v Senáte povedal, že dokáže zachytávať manévrujúce balistické rakety, s ktorými má Patriot problém (Opex360). V Kyjeve zároveň v máji vznikla samostatná koalícia 13 krajín, ktorá chce vyrábať protibalistické rakety výlučne v Európe (Euromaidanpress).

Európa tak paralelne rozbieha najmenej štyri smery protivzdušnej obrany a SAFE, fond určený na konsolidáciu európskeho obranného priemyslu, zatiaľ nevie, ktoré z nich sa kvalifikujú. Poľsko získa reálnu výrobnú kapacitu bližšie k frontovej línii. Kým však Brusel nevyrieši, či montáž v Európe stačí na európsky pôvod, najväčší obranný fond EÚ a jej najväčší východný spojenec budú ťahať rôznymi smermi.