Poľsko kupuje tri ponorky Saab A26

Poľsko má 29. júna podpísať kontrakt na tri švédske ponorky Saab A26, diesel-elektrické plavidlá navrhnuté na tiché operácie v plytkých vodách Baltského mora (Defence24, Euronews). Dohoda uzatvára približne tri desaťročia neúspešného obstarávania. Pre Varšavu nejde len o nákup techniky, ale o obnovu celej vojenskej schopnosti: posádok, údržby, náhradných dielov a ľudí, ktorí vedia udržať ponorky v službe. Práve o to Poľsko takmer prišlo.

Čo Poľsko naozaj kupuje

A26 je 66-metrová ponorka so vzduchovo nezávislým pohonom, teda systémom, ktorý konvenčnej ponorke umožňuje zostať pod hladinou celé týždne bez toho, aby sa musela vynoriť a dobíjať batérie. Má torpédomety a modulárny priestor pre špeciálne jednotky alebo bezposádkové podvodné prostriedky (Marine Poland). Švédsky Saab ju navrhol presne pre prostredie, v ktorom bude Poľsko pôsobiť: plytké more, hustú lodnú dopravu, hluk pri pobreží a krátke vzdialenosti medzi námornými priestormi NATO a Ruska (Saab).

Kontrakt sa netýka iba samotných trupov. Zahŕňa výcvik posádok aj investície do poľských lodeníc, aby Varšava vedela ponorky časom servisovať a opravovať doma, nie vo vojne závisieť od švédskych kapacít (Defence24).

Najnaliehavejšou časťou dohody môže byť preklenovací prenájom staršej švédskej ponorky triedy Södermanland. Poľsko ju potrebuje na to, aby udržalo vycvičených ponorkárov, kým sa A26 postavia. Poľské ponorkové sily sa zmenšili na jediné plavidlo, ORP Orzeł, zaradené do služby v roku 1985 (Fakt). Prvá A26 sa očakáva medzi rokmi 2030 a 2032 (Rzeczpospolita). Bez dočasného riešenia by námorníctvo mohlo prísť o posledné kvalifikované posádky skôr, než dostane novú ponorku.

More NATO stále nemá dosť ponoriek NATO

Po vstupe Fínska a Švédska do NATO v rokoch 2023 a 2024 patrí aliancii každý pobrežný štát Baltského mora okrem Ruska (Puolustusvoimat). Strategická mapa sa tým zmenila, lenže samotné členstvo odstrašenie nevytvorí. NATO buduje velenie a plánovanie. Nekupuje, neobsadzuje ani neopravuje ponorky za jednotlivé štáty. Platformy a vycvičených ľudí musí dodať každá krajina sama.

Poľsko tak zapĺňa vlastnú medzeru v seversko-baltskom podvodnom priestore, kde má Švédsko desaťročia operačných skúseností (Marine Poland). Tichá A26 núti protivníka počítať s tým, že pri úžinách alebo prístupoch k prístavom môže byť skrytá aliančná ponorka. To komplikuje plánovanie každej nepriateľskej operácie (BAE Systems).

Výsledok ovplyvnila aj priemyselná politika. Nemecké médiá ho čítali ako prehru spoločnosti Thyssenkrupp Marine Systems, ktorá sa o zákazku tiež uchádzala (Euronews DE). Verejné bodovanie, ktoré by vysvetlilo švédske víťazstvo, zverejnené nebolo. Pravdepodobnejšie vysvetlenie je jednoduchšie: Saab ponúkol baltskú konštrukciu, dočasnú ponorku na udržanie posádok a cestu k domácim opravám, teda presne to, čo Poľsko potrebovalo najviac (Rzeczpospolita).

Otázku káblov ponorky samy nevyriešia

Dohoda prichádza v čase, keď podmorská infraštruktúra v Baltskom mori čelí hrozbám v sivej zóne: od ťahania kotiev až po podozrenia zo sabotáže dátových káblov, elektrických prepojení a plynovodov (FIIA). Politici môžu ponorky spájať s ochranou infraštruktúry, no väzba je skôr nepriama. A26 pridávajú skryté sledovanie a neistotu pre protivníka. Skutočná ochrana káblov si vyžaduje trvalé senzory, pobrežné stráže, drony, nástroje na pripísanie zodpovednosti a opravárenské lode (War on the Rocks). Fínsko už otestovalo konkrétny model: využitie existujúcich káblov na distribuované akustické snímanie, ktoré má zachytiť hrozbu kotvy ešte pred poškodením (Elisa).

Vlastnú vrstvu buduje aj Európska únia. Európska komisia 23. júna financovala prvé dve regionálne káblové centrá, vrátane 2,5 milióna eur pre baltské centrum, a samostatnú výzvu za 40 miliónov eur na rýchle opravy podmorských káblov (European Commission, 2EU Brussels). Baltské centrum koordinuje Fínsko spolu s Dánskom, Nemeckom, Estónskom, Lotyšskom a Švédskom. Poľsko medzi účastníkmi nie je. Podmorskú vojenskú schopnosť kupuje bilaterálne od Švédska, zatiaľ čo prvá únijná koordinácia káblovej bezpečnosti beží cez inú skupinu štátov.

Nedeľný podpis kontraktu uzavrie trojdesaťročnú obstarávaciu medzeru. Ťažšia otázka znie, či sa poľské tri ponorky stihnú napojiť na širšiu architektúru senzorov, hliadok, opravárenských tímov a velenia NATO skôr, než ďalší incident s káblom prinúti alianciu odpovedať v praxi.