Poľsko drží 123 miliárd EUR

Poľsko si pri najbližšom sedemročnom rozpočte EÚ stanovilo jasnú hranicu: navrhovaný balík 123 miliárd eur považuje za nevyjednávateľný (gov.pl, Polskie Radio). Proti nemu stojí Nemecko a ďalších päť bohatších členských štátov, ktoré chcú návrh Európskej komisie v objeme takmer 2 bilióny eur skresať o stovky miliárd. Viacročný finančný rámec, teda záväzný sedemročný strop výdavkov EÚ, musí schváliť všetkých 27 vlád. Každá krajina tak môže dohodu zablokovať.

Predseda Európskej rady António Costa príde do Varšavy 9. septembra. Jeho cesta je súčasťou štvortýždňového obchádzania hlavných miest, počas ktorého si pred októbrovým summitom overuje pozície jednotlivých vlád. Írsko, ktoré bude mať rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ a povedie rokovania medzi členskými štátmi, chce dosiahnuť dohodu do decembra (Euronews, European Movement Ireland). Ako sme písali po tom, čo Berlín minulý týždeň zorganizoval vlastný blok odporcov vyšších výdavkov (To Brief), času ubúda a tábory sa spevňujú.

Čo poľský balík v skutočnosti zahŕňa

Poľských 123 miliárd eur nie sú len peniaze na cesty a mosty. Podľa poľského ministerstva fondov a regionálnej politiky by jeden plán zahŕňal kohézne granty, poľnohospodárske dotácie, ochranu hraníc, migračné fondy, klimatické kompenzácie aj nové výdavky napojené na obranu (gov.pl). Škrtnutie balíka by teda nezasiahlo jeden program, ale naraz farmárov, pohraničnú políciu aj regionálnu infraštruktúru.

Poľské médiá odhadujú, že krajina by za celé obdobie odviedla do rozpočtu EÚ približne 73 miliárd eur. Ak by jej navrhovaná alokácia zostala zachovaná, čistý prínos by bol približne 50 miliárd eur (Next Gazeta, Interia). Varšava však túto pozíciu nebráni sama. Rumunský prezident Costovi povedal, že kohézia a poľnohospodárstvo musia zostať výraznými položkami rozpočtu (Mediafax). Rumunsko zároveň tvrdí, že približne desaťpercentné škrty v poľnohospodárskych a regionálnych výdavkoch v návrhu Komisie spochybňuje 17 členských štátov (RRI). Rovnakú líniu podporuje aj Španielsko: nové výdavky na obranu a konkurencieschopnosť podľa neho nemajú požierať poľnohospodárske dotácie (Infobae).

Čo chcú čistí platcovia

Nemecký kancelár Friedrich Merz zvolal 27. augusta Dánsko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. V spoločnom vyhlásení napísali, že návrh Komisie treba „vyvážene“ znížiť o niekoľko stoviek miliárd eur a že k úsporám musia prispieť všetky rozpočtové kapitoly vrátane poľnohospodárstva a kohézie (Bundesregierung). Šestica odmieta aj nové spoločné zadlžovanie EÚ (ORF). Národné rozpočty sú pod tlakom a navrhované zvýšenie výdavkov až o 60 % je podľa Merza „nefinancovateľné“ (FAZ).

Litva ukazuje, prečo sa spor nedá jednoducho rozdeliť na krajiny brániace regionálne a farmárske peniaze a krajiny požadujúce viac obrany. Prezident Gitanas Nausėda Costovi vo Vilniuse povedal, že rozpočet musí odrážať zmenenú bezpečnostnú realitu Európy a posilniť obranu aj vojenskú mobilitu, teda schopnosť presúvať techniku a jednotky cez hranice. Zároveň však dodal, že nové priority sa nemajú riešiť oslabením kohéznej politiky (Delfi). Východné členské štáty chcú oboje. Peniaze sa preto nedajú len presunúť z jednej kapitoly do druhej.

Matematika, ktorá zatiaľ nevychádza

Z rozpočtu treba zaplatiť obranu, konkurencieschopnosť, záväzky voči Ukrajine aj 149,3 miliardy eur splátok dlhu z pandemického spoločného zadlženia (European Parliament). Ak sa ochráni poľský balík, ak Španielsko a Rumunsko ubránia poľnohospodárske výdavky a ak má zároveň rásť obrana, zostávajú tri možnosti: čistí platcovia prispejú viac, EÚ si vytvorí nové vlastné príjmy alebo sa bude škrtať inde. Komisár pre rozpočet Piotr Serafin tvrdí, že je optimistom a dohodu počas írskeho predsedníctva považuje za možnú (Irish Times). Costa zároveň varuje, že ak sa rozpočet neschváli pred vypršaním programov v roku 2028, financovanie sa môže prerušiť naprieč kontinentom (Brussels Times).

Optimizmus však nenahrádza vyjednávaciu pozíciu. Kým členské štáty nepovedia, či EÚ získa nové príjmy, prijme hlbšie škrty alebo si znovu požičia, poľská hranica a nemecká hranica zostávajú pod tým istým rozpočtovým stropom. Jedna z nich sa bude musieť pohnúť.