Turecká polícia vyhnala Özela z CHP

Turecká zásahová polícia v nedeľu použila slzotvorný plyn v sídle hlavnej opozičnej strany a vytlačila z neho zvoleného lídra, ktorého súd štyri dni predtým zbavil funkcie. Zásah proti CHP, Republikánskej ľudovej strane a najstaršej politickej strane v Turecku, zavŕšil súdnu operáciu namierenú proti politikovi, ktorý ako jeden z mála dokázal vo voľbách ohroziť prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana. Európa na to reagovala vyhlásením hovorcu.

Súd vymenil víťaza za porazeného

Pod vedením Özgüra Özela získala CHP v komunálnych voľbách v roku 2024 najviac primátorských postov v Turecku a dosiahla najlepší výsledok za dve desaťročia (Handelsblatt). Prieskumy ukazovali, že opozícia je po prvý raz za generáciu konkurencieschopná voči Erdoğanovej AKP. Ankarský odvolací súd tento problém vyriešil 21. mája. Zjazd CHP z roku 2023, na ktorom sa volilo vedenie strany, vyhlásil pre podozrenia z podplácania za neplatný a do čela strany nariadil vrátiť Kemala Kılıçdaroğlua. Ten v prezidentských voľbách v roku 2023 prehral s Erdoğanom.

Súd tak nahradil súpera, ktorý mohol vyhrať, súperom, ktorý už prehral. Paul Levin z Inštitútu tureckých štúdií Štokholmskej univerzity to pomenoval priamo: „Erdogan sa rozhodol, že nesmie dopustiť, aby sa mu stalo to isté, čo Orbánovi“ (GP).

Keď Özel odmietol opustiť sídlo CHP, viac než sto policajtov prerazilo bránu a použilo v budove slzotvorný plyn. Özel potom v daždi odišiel do parlamentu a podporovateľom odkázal, že strana pôjde do ulíc.

Európa počíta náklady a mlčí

Formálna reakcia EÚ prišla ešte pred policajným zásahom a zostala hlboko pod politickou úrovňou. Hovorca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, diplomatickej služby EÚ, uviedol, že rozhodnutie súdu „vyvoláva otázky o právnom štáte“ (EEAS). Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová nevydala stanovisko. Nevydala ho ani vysoká predstaviteľka Kaja Kallasová. Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyjadril „znepokojenie“ (Handelsblatt). Francúzsko mlčalo.

Táto zdržanlivosť zapadá do vzorca, ktorý sa v zahraničnej politike EÚ opakuje: čím väčší vplyv má daná krajina na európske záujmy, tým slabšie Európa presadzuje demokratické pravidlá. Turecko má v rukách migráciu, je súčasťou veliteľskej štruktúry NATO a predáva ozbrojené drony viacerým európskym partnerom. Žiadna vláda neoznámila prehodnotenie politiky voči Ankare. Žiadna metropola nežiadala revíziu obrannej spolupráce.

Analytička Gönül Tolová varovala, že Ankara buduje „systém podľa ruského modelu, v ktorom vládca určuje opozíciu“ (Handelsblatt). Prístupový proces Turecka do EÚ, ktorý má byť teoreticky nástrojom demokratických podmienok pre kandidátske krajiny, zostáva zmrazený a politicky nevyužitý.

Rozpor, ktorý nikto nepomenúva

Özel žiada nový zjazd CHP. Turecká Najvyššia volebná rada, ústavný orgán dohliadajúci aj na stranícke zjazdy, sa mimoriadne zišla, aby posúdila, či civilný súd vôbec mal právomoc rozhodovať o vnútorných záležitostiach politickej strany. Ak by rozhodla v Özelov prospech, postavila by proti sebe dve vetvy tureckej justície.

Geopolitický rozpor je však viditeľný už teraz. Spojenci v NATO budú sedieť za stolom s lídrom, ktorý poslal zásahovú políciu do sídla svojho politického súpera. EÚ má prístupový rámec vytvorený presne pre takúto situáciu: kandidátska krajina cez súdy rozoberá opozičnú politiku. Oba nástroje existujú. Ani jeden sa nepoužíva.

Medzera medzi dostupnými mechanizmami a politickou vôľou presne kopíruje strategickú váhu Turecka. Maďarsko, ktoré má menšiu páku na európske záujmy, čelilo zmrazeným fondom, konaniu podľa článku 7, teda najtvrdšiemu demokratickému postihu v EÚ, aj dlhodobému inštitucionálnemu tlaku. Turecko, ktoré kontroluje migračné trasy a leží v kľúčovom vojenskom priestore, dostane vyjadrenie hovorcu o tom, že vznikajú otázky. Čím väčšia závislosť, tým slabšie presadzovanie pravidiel. Ankara to vie a podľa toho koná.