Portugalský kábel do Maroka nemá trasu

Portugalská ministerka energetiky Maria da Graça Carvalhová 6. júla povedala, že elektrické prepojenie s Marokom zostáva „na stole“ (Correio da Manhã). Lisabon však zatiaľ nezverejnil trasu, kapacitu, odhad nákladov ani model financovania. Niekoľko dní predtým pritom Portugalsko otvorilo skutočný interkonektor, teda cezhraničné elektrické vedenie prepájajúce dve siete. Rozdiel medzi týmito dvoma príbehmi ukazuje, prečo je marocký kábel zatiaľ skôr diplomatickým signálom než infraštruktúrnym projektom.

Modernizácia, ktorá existuje, a brána, ktorá zostáva zatvorená

Španielsko a Portugalsko 2. júla otvorili nové 400 kV prepojenie cez Galíciu, ktoré pridáva približne 1 000 MW výmennej kapacity (La Voz de Galicia, Eco). Projekt má pomenovaných prevádzkovateľov, určenú trasu a merateľný výkon. Takto vyzerá infraštruktúra, ktorá sa dá posudzovať.

Tvrdé obmedzenie leží severnejšie. Prepojenie Pyrenejského polostrova so zvyškom Európy je pod úrovňou 3 % inštalovanej kapacity, ďaleko od cieľa EÚ 15 % do roku 2030 (Infobae/EFE, Európska komisia). Úzke hrdlo je prechod cez Pyreneje do Francúzska. Hlavným projektom, ktorý ho má uvoľniť, je podmorské vedenie cez Biskajský záliv, no stále čaká na posun. Španielsko, Portugalsko, Francúzsko a Európska komisia sa majú v septembri stretnúť, aby sa pokúsili projekt urýchliť (Europa Press).

Kábel z Maroka by do spoločnej iberskej siete pridal južný vstupný bod. Elektrina, ktorá by mala pokračovať do strednej Európy, by však aj tak musela prejsť cez Francúzsko. Práve Francúzsko kontroluje hlavnú cestu Pyrenejského polostrova na širší trh EÚ. Nové južné dvere neotvoria severnú bránu.

Koľko stoja skutočné projekty

Najbližším porovnaním je taliansky projekt ELMED, plánovaný kábel medzi Sicíliou a Tuniskom. ELMED má pomenovaných prevádzkovateľov prenosových sústav, spoločnosti Terna a STEG, určenú trasu po morskom dne, spolufinancovanie EÚ a podporu Európskej investičnej banky aj Svetovej banky (fr.allAfrica). Projekt má stáť približne 1,42 mld. EUR za 600 MW na trase dlhej asi 220 km, vrátane 307 mil. EUR z Nástroja na prepájanie Európy (Industry EMEA, kikai-news). Portugalsko-marocký zámer nemá verejne doložený žiadny z týchto prvkov.

Dlhšia trasa cez hlbší prieliv by pravdepodobne stála viac. Nezodpovedaná otázka je, kto by účet zaplatil. Pri cezhraničných elektrických kábloch sa náklady zvyčajne rozkladajú medzi účty domácností, granty EÚ a príjmy z úzkych miest, teda poplatky vznikajúce vtedy, keď obmedzená kapacita vedenia spôsobuje rozdielne ceny na dvoch stranách hranice. Žiadna zverejnená analýza zatiaľ neukázala, ako by sa tieto náklady delili.

Black start rieši iný problém

Carvalhová zároveň tvrdila, že Portugalsko má už štyri elektrárne so schopnosťou black start, teda zdroje, ktoré sa po úplnom výpadku dokážu znovu spustiť bez odberu elektriny zo siete (Correio da Manhã). Pravidlá EÚ od prevádzkovateľov vyžadujú, aby takúto obnovovaciu kapacitu udržiavali (EU Restoration Code). Pri obnove siete je naozaj užitočná.

Black start však pomáha až po kolapse. Predchádzať mu majú iné služby: regulácia napätia, frekvenčná odozva a vyrovnávanie sústavy. Tie udržiavajú elektrinu v správnom „tlaku“ a rytme v situácii, keď sa výroba a spotreba menia každú sekundu. Podľa analýzy ENTSO-E po iberskom výpadku z apríla 2025, teda združenia koordinujúceho európskych prevádzkovateľov prenosových sústav, bolo hlavným zlyhaním riadenie napätia, nie nedostatok výroby. Elektrárne schopné black startu a kapacitné platby patria do iných vrstiev systému. Nenahrádzajú služby v reálnom čase, ktoré majú zabrániť výpadku.

Maroko s podporou Svetovej banky buduje úložiská energie a obnoviteľné zdroje (Svetová banka), no exportný kábel potrebuje aj stabilnú a vyrovnanú zdrojovú sústavu. Tú Maroko ešte nedobudovalo. Ak by kábel raz vznikol, spotrebitelia na oboch stranách by mohli profitovať z lacnejšej elektriny v hodinách napätia na trhu, ale iba vtedy, ak by cenový rozdiel medzi oboma trhmi ospravedlnil miliardové náklady. Verejná analýza to zatiaľ neoverila.

Marocký interkonektor má strategický význam a v základných rysoch je technicky predstaviteľný. Ekonomicky však zostáva nedoložený. Kým nebudú verejné mená prevádzkovateľov, trasa a plán financovania, ide skôr o diplomaciu po výpadku než o energetické plánovanie.