Portugalsko získalo ďalších €2.3 billion

Európska komisia predbežne schválila deviatu žiadosť Portugalska o platbu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Ide o povpandemický fond EÚ, z ktorého vlády dostávajú peniaze až po tom, čo preukážu splnenie dohodnutých reforiem a investícií. Platba má hodnotu približne 2,3 miliardy eur (Observador, ECO). Po jej vyplatení bude mať Portugalsko z plánu v celkovej výške 22 miliárd eur vyčerpaných asi 17,2 miliardy eur a zostane mu už len posledná žiadosť (Infobae/EFE).

Portugalsko patrí v tomto programe medzi najrýchlejšie krajiny. Rýchle plnenie míľnikov však ešte neznamená, že peniaze viditeľne zmenili život ľudí. Práve rozdiel medzi tým, čo vie Brusel overiť, a tým, čo pocítia občania, je hlavnou skúškou najväčšieho výdavkového experimentu EÚ po pandémii.

Ako peniaze v skutočnosti tečú

Mechanizmus obnovy funguje ako zmluva o výkone. Vlády sa s Bruselom dohodli na plánoch, v ktorých sú konkrétne míľniky, napríklad prijatý zákon alebo zriadenie úradu, a ciele, napríklad počet zrekonštruovaných budov či podporených firiem. Komisia pred uvoľnením peňazí kontroluje, či bol každý krok splnený, a pri nesplnených podmienkach môže platbu zadržať (nariadenie EÚ 2021/241). Pravidlá zároveň stanovujú minimálne podiely: aspoň 37 % výdavkov musí smerovať na klimatické ciele a aspoň 20 % na digitálne projekty.

Oproti starším eurofondom je to podstatná zmena. Tie často fungovali najmä cez oprávnenosť výdavkov: ak žiadateľ podal platnú žiadosť, mohol dostať peniaze. V mechanizme obnovy má byť rozhodujúci preukázaný výsledok. Pri deviatej portugalskej žiadosti Lisabon doložil splnenie 51 dohodnutých krokov, až potom Komisia peniaze odblokovala.

Tento model má však slabé miesto. Komisia vie skontrolovať, či bol prijatý zákon alebo splnený číselný cieľ. Oveľa ťažšie sa dokazuje, či tieto kroky zvýšili produktivitu, pomohli chudobnejším regiónom dobiehať zvyšok krajiny alebo vyvolali investície, ktoré by bez fondu nevznikli. Európsky dvor audítorov ďalej skúma, či tento model spoľahlivo meria skutočné výsledky (ECA).

Kto dostáva peniaze a kto čaká

Portugalské monitorovacie údaje ukazujú, kam peniaze reálne smerujú. Firmy dostali 4,6 miliardy eur, verejné orgány 2,7 miliardy eur, samosprávy 2,1 miliardy eur a domácnosti iba 328 miliónov eur (HR Portugal). Domácnosti môžu profitovať nepriamo, napríklad cez opravené školy alebo silnejšie podniky, priame finančné toky však smerujú najmä k inštitúciám a firmám.

Aj určení prijímatelia pritom narážajú na praktické zdržania. Portugalské firmy mali pri projektovom termíne 30. júna stále čakať na viac než 1 miliardu eur, hoci zmluvne dohodnuté práce boli hotové približne na 90 % (The Portugal Brief). Míľnik tak môže v Bruseli prejsť, zatiaľ čo dodávateľ v Lisabone ešte stále financuje práce z vlastných zdrojov.

Ukazuje sa tým širší vzorec. Ako prvé postupujú organizácie, ktoré zvládajú administratívu a termíny: veľké firmy a centrálne štátne úrady. Zložitejšie miestne projekty, napríklad nemocnice, školy alebo regionálna infraštruktúra, sú viac vystavené meškaniam a politickému zdržaniu.

Keď podmienenosť zabolí

Dve ďalšie krajiny ukazujú, čo sa deje na opačných koncoch systému. Španielsku Komisia čiastočne schválila šiestu platbu vo výške približne 7 miliárd eur, no 537 miliónov eur zostalo pozastavených, pretože tri ciele neboli certifikované (El País). Takéto pozastavenie je dôležité preto, že mechanizmus tým nefunguje len ako automat na schvaľovanie peňazí. Vie ich aj zadržať.

Rumunsko ukazuje ľudskejšiu cenu zlyhania. Pre nesplnené míľniky v riadení štátnych podnikov a dôchodkovej reforme krajina natrvalo prišla približne o 459 miliónov eur (Știrile ProTV). Len v župe Constanța stratilo financovanie 60 projektov v hodnote takmer 150 miliónov eur, medzi nimi aj nemocnica za 93 miliónov eur (Mediafax). Politici, ktorí reformy odkladali, neboli tí, ktorí prišli o peniaze. Doplatili na to pacienti, študenti a samosprávy.

Mechanizmus obnovy už ukázal, že vie prinútiť vlády prijímať zákony a dokladať splnené kroky. Či sa z formálne splnených záväzkov stanú vyššia produktivita, lepšie služby alebo rýchlejšie dobiehanie regiónov, je otázka, na ktorú tento model nebol celkom postavený.