Putin môže nasadiť vojská bez Dumy

Keď Sovietsky zväz v roku 1968 poslal tanky do Československa, inváziu ospravedlňoval „bratskou pomocou“ pre 200 000 nepozvaných vojakov. Nepotreboval právny rámec, stačila hrubá sila a poslušná Varšavská zmluva. Putinovo Rusko postupuje inak. Dňa 25. mája podpísal zákon, ktorým mení dva federálne predpisy a dáva si jednostrannú právomoc nasadiť ozbrojené sily v zahraničí vždy, keď ruským občanom hrozí „zatknutie, zadržanie alebo trestné stíhanie“ zo strany súdov, ktoré Moskva neuznáva. Štátna duma, dolná komora parlamentu, zákon schválila pomerom 381 ku 0. Rada federácie, horná komora, ho odsúhlasila jednomyseľne (Kyiv Independent, Meduza). Do platnosti vstúpil v priebehu niekoľkých dní.

Tým sa uzatvára mechanizmus, ktorý Rusko predtým testovalo v Gruzínsku v roku 2008, na Kryme v roku 2014 a na východe Ukrajiny v roku 2022. Najprv Moskva rozdáva pasy, potom tvrdí, že jej občania sú prenasledovaní, a napokon zasiahne.

Reťazec od pasov k intervencii

Praktická logika nového zákona stojí na paralelnom nástroji: masovom udeľovaní ruského občianstva obyvateľom území, ktoré chce Moskva neskôr „chrániť“. Deväť dní pred podpisom vojenského zákona Putin podpísal samostatný výnos, ktorým obyvateľom Podnesterska, Ruskom podporovaného separatistického územia Moldavska, odpustil všetky štandardné podmienky na získanie občianstva. Bez pobytu, bez jazykovej skúšky, bez testu z dejín (Meduza). Lansing Institute to označil za „súdržný mechanizmus hybridnej vojny“, ktorý „priamo dopĺňa“ zákon o nasadení armády (Lansing Institute).

Podľa doterajšieho ruského práva potrebovalo každé nasadenie vojakov v zahraničí súhlas Rady federácie. Na Kryme Putin túto požiadavku obišiel neformálne, ale formálne ju ešte rešpektoval. Nový zákon pri operáciách na „ochranu občanov“ túto podmienku úplne odstraňuje. Rozhodnutie o nasadení sa tak stáva výlučne prezidentskou právomocou (United24 Media).

Formulácia zákona mieri na súdy, „na ktorých sa Rusko nezúčastňuje“. Presne do tejto kategórie zapadá Medzinárodný trestný súd aj Osobitný tribunál pre zločin agresie. Tridsaťštyri štátov Rady Európy podpísalo vznik tohto tribunálu 15. mája v Kišiňove, teda desať dní pred tým, ako Putin podpísal vojenský zákon (Euronews).

Dve Európy, dve úrovne rizika

Európske hlavné mestá reagujú s veľmi rozdielnou mierou obáv. Estónsko si 21. mája predvolalo ruského chargé d’affaires, vyhostilo vojenského záložníka a obmedzilo pohyb diplomatov (Estonian MFA). Zároveň pripravuje zákaz nákupu nehnuteľností pre ruských občanov (ERR). Fínsko oznámilo, že od 1. júna nebude akceptovať ruské pasy bez biometrických údajov, a prihlásilo sa k cieľu NATO dávať na obranu 5 % HDP (Yle). Európsky parlament vyhlásil, že „vyhrážať sa pobaltským štátom znamená vyhrážať sa celej Európskej únii“ (European Parliament).

Najostrejší obrat predstavuje nová maďarská vláda Tisza pod vedením Pétera Magyara. Po tom, ako 4. mája vyhostila dôstojníka SVR Artura Szuskova, čo Orbánova vláda predtým blokovala, Budapešť naznačila pripravenosť podporiť sankcie EÚ proti osobám, ktoré Orbán osobne chránil, vrátane patriarchu Kirilla (Euronews Hungary). Rusko tak naraz prišlo o svojho európskeho veta a o spravodajskú infraštruktúru v Budapešti.

Slovensko zostáva osamotené. Vláda Roberta Fica k zákonu nevydala stanovisko a zároveň obnovuje prítomnosť ruských diplomatov a vojenského pridelenca, ktorých predchádzajúce vlády vyhostili (Denník N). Európsky parlament na to reagoval hlasovaním 347 ku 165, v ktorom pohrozil aktiváciou mechanizmu podmienenosti. Ide o nástroj EÚ na zmrazenie peňazí vládam, ktoré oslabujú právny štát; v slovenskom prípade by mohli byť ohrozené miliardy eur (Aktuality.sk).

Medzera v NATO

Štrukturálny problém najpresnejšie pomenoval český prezident Petr Pavel: Rusko si podľa neho „vyvinulo štýl správania, ktorý sa takmer dostáva na prah článku 5, ale vždy zostáva trochu pod ním“ (Novinky.cz). Práve túto nejasnosť využíva operácia na „ochranu občanov“, ak je malá, popierateľná a zabalená do humanitárneho jazyka. Doktrína NATO zo summitu vo Varšave v roku 2016 umožňuje, aby hybridné útoky spustili kolektívnu obranu podľa článku 5. Aliancia však aj fyzické narušenia vzdušného priestoru doteraz riešila skôr ako konzultácie podľa článku 4, nie ako spúšťač kolektívnej obrany.

Žiadna inštitúcia NATO zatiaľ nepredložila konkrétnu odpoveď na tento reťazec. Európska komisia pripravuje 21. balík sankcií. Východná stráž NATO prepája protivzdušnú obranu na východnom krídle. Formálne však zostáva nezodpovedaná najdôležitejšia otázka: v ktorom bode sa rozdávanie pasov obyvateľom cudzieho štátu stáva prípravou na agresiu? Pri približne 78 000 ruských občanoch v Estónsku a 40 000 v Lotyšsku nejde o teóriu (Kyiv Independent).

Rusko prijalo tieto zákony verejne, počas dvanástich týždňov a bez jediného hlasu proti. Európska odpoveď sa ešte len skladá.