Prezbrojovanie tlačí dlh eurozóny na 91.2%

Verejný dlh eurozóny má podľa jarnej prognózy Európskej komisie tento rok dosiahnuť 90,2 % HDP a do roku 2027 stúpnuť na 91,2 % HDP. Rastie rýchlejšie, než Brusel čakal vlani na jeseň. Napätie medzi európskym prezbrojovaním a fiškálnymi limitmi sa tak už neodohráva v abstraktných debatách o budúcich rozpočtoch. Je vidieť v rozpočtoch na tento rok.

Rozsah rizika sa jasnejšie ukázal minulý týždeň na neformálnom stretnutí ministrov financií EÚ v Nikózii. Alex Pienkowski z Medzinárodného menového fondu predstavil scenár, podľa ktorého by pri nulovej fiškálnej úprave dosiahol dlh priemernej európskej krajiny do roku 2040 130 % HDP (Athens Times, Asharq Al-Awsat). Tento údaj je varovaním pred nákladmi nečinnosti: matematickým obrazom situácie, v ktorej rastú obranné rozpočty a ostatné výdavky zostávajú nedotknuté (Cyprus Mail).

Aritmetika prezbrojovania

Mechanizmus je dobre zdokumentovaný. Analýza MMF o predchádzajúcich vlnách zvyšovania obranných výdavkov, zverejnená v aprílovom World Economic Outlook, ukazuje opakujúci sa vzorec: keď krajiny vstúpia do dlhšieho cyklu prezbrojovania trvajúceho viac než dva a pol roka, vojenské výdavky stúpnu približne o 2,7 percentuálneho bodu HDP. Zhruba dve tretiny tohto nárastu sa financujú dlhom, nie škrtmi inde. Verejný dlh sa do troch rokov zvýši približne o 7 percentuálnych bodov HDP.

Reformovaný fiškálny rámec EÚ, Pakt stability a rastu, teda súbor pravidiel pre schodky a dlh, ktoré sa členské štáty zaviazali dodržiavať, mal tieto tlaky zvládnuť. Únia vlani vytvorila „národnú únikovú doložku“, ktorá štátom umožňuje dočasne prekročiť výdavkové limity pri obranných výdavkoch, a to až o 1,5 % HDP ročne. Zatiaľ ju aktivovalo 17 členských štátov, od Nemecka po Grécko.

Doložka však pomáha najmä krajinám, ktoré boli blízko pravidiel už predtým. Francúzsko a Taliansko, druhá a tretia najväčšia ekonomika Európy, o ňu nepožiadali. Chcú zvýšiť obranné výdavky, ale rozpočtová aritmetika im na to nedáva priestor. Francúzsko má schodok približne 5,5 % HDP, Taliansko okolo 7,4 % (Európska komisia). Obe krajiny sú už v procedúre pri nadmernom deficite, teda vo formálnom disciplinárnom procese pre štáty, ktoré porušujú 3-percentný strop schodku. Dodatočný priestor 1,5 percentuálneho bodu veľa nemení, keď je krajina už teraz približne na dvojnásobku limitu.

Kto si môže požičať a kto nie

Nemecko, ktoré vychádza z dlhu okolo 64 % HDP, si môže na obranu požičať a stále zostať v zvládnuteľných hraniciach. Podľa prognózy má jeho dlh do roku 2027 stúpnuť len na 68 % HDP (Európska komisia). Podobne sú na tom pobaltské štáty, Poľsko a severské krajiny.

Francúzsky dlh má medzitým do roku 2027 prekročiť 120 % HDP (Európska komisia). Taliansky má dosiahnuť 139,2 % HDP (EUNews). Obe krajiny sa zapojili do úverov SAFE, teda do mechanizmu Security Action for Europe, v ktorom si EÚ spoločne požičia 150 mld. EUR a ďalej ich členským štátom poskytne na obranné obstarávanie za výhodné sadzby (Rada EÚ). Podmienky sú výhodné. Úvery sa však stále započítavajú do národného dlhu.

Fiškálne pravidlá tak najzraniteľnejšie štáty nechávajú v pasci a zvýhodňujú tie, ktoré mali rozpočtový priestor už predtým. Ako píše ECFR, ide o fiškálne rozdelenie, ktoré EÚ zatiaľ nevyriešila.

Politický účet

Stretnutie v Nikózii neprinieslo dohodu o spoločnom zadlžovaní EÚ na obranu, revíziu fiškálnych cieľov ani nové nástroje pre vysoko zadlžené krajiny. Samotný MMF naznačil, že obrana, energetická bezpečnosť a inovácie majú povahu európskych verejných statkov, pri ktorých dáva spoločné financovanie ekonomický zmysel. Zároveň to predstavil len ako jednu z možností popri štrukturálnych reformách a konsolidácii, bez jednoznačného odporúčania.

Think-tank Bruegel už dospel k záveru, že reformované fiškálne pravidlá treba reformovať znova. OECD varuje, že obranné výdavky prinášajú krátkodobý hospodársky impulz, no bez riešenia slabého rastu prehlbujú dlhodobý tlak na verejné financie.

Otázka, ktorú Nikózia nezodpovedala, určí európsku politiku na ďalšie desaťročie: kto zaplatí bezpečnosť a ktoré výdavky ustúpia, keď prídu účty. Medzi únikovými doložkami a procedúrami pri nadmernom deficite budú musieť zvolené vlády rozhodnúť, ktoré verejné služby sa zmenšia. Zatiaľ od nich nikto nechcel, aby povedali ktoré.