Po výbuchu žiada Rumunsko radary NATO

Začiatkom mesiaca vybuchol v rumunskom prístave Constanța dron. Trestné vyšetrovanie stále beží: v hre zostáva nehoda, navigačná chyba, vedľajší dôsledok elektronického boja aj úmyselný útok. Rumunský prezident Nicușor Dan potvrdil rokovania s ukrajinskými predstaviteľmi, no verejne nikoho neoznačil za zodpovedného.

Výbuch však jasnejšie ukázal inú vec. Constanța patrí medzi čiernomorské brány európskych Koridorov solidarity, teda trás, ktoré Brusel vytvoril v roku 2022, aby po ruskom narušení bežných obchodných ciest udržal tok ukrajinského obilia a tovaru (European Commission). Objekt z vojnového prostredia sa dostal do logistického uzla, od ktorého Európa závisí, a žiadny verejne známy reťazec zodpovednosti jasne nevysvetľuje, kto ho mal zachytiť, zaradiť a zastaviť.

Medzera medzi radarmi

Rumunsko má protidronové systémy určené na vzdušné hrozby. Jeden z nich podľa správ pred niekoľkými týždňami zachytil dron vo vzduchu. Samostatný pobrežný dohľad, ktorý spravuje rumunské námorníctvo a prístavné úrady, sleduje plavidlá nad určitú veľkosť. Bezposádkové hladinové plavidlo, teda malý diaľkovo riadený čln schopný niesť výbušniny, nezapadá presne ani do jednej kategórie. Pre protivzdušnú obranu je príliš námorný cieľ, pre bežné sledovanie lodí príliš malý.

Rušenie GPS je v čiernomorskom regióne dobre zdokumentované (GPSJam). Či práve tento stroj vyviedlo z kurzu rušenie alebo podvrhnutie navigačného signálu, zatiaľ potvrdené nie je. Obranná medzera však existuje bez ohľadu na príčinu: systémy vznikli pre odlišné hrozby a táto sa ocitla medzi nimi.

Rumunsko preto požiadalo NATO o dočasné nasadenie radarov a protidronových kapacít pozdĺž pobrežia (24chasa). Už samotná žiadosť ukazuje, kde problém leží: medzi mierovou reguláciou prístavov a vojnovými objektmi, ktoré sa dostávajú alebo sú navádzané do vôd spojencov a na ktoré nebol navrhnutý jeden ucelený národný systém.

Kto stráži prístav?

Reťazec zodpovednosti pri ochrane prístavu, akým je Constanța, má najmenej štyri vrstvy. Žiadna nevlastní celý problém.

Na začiatku je prístavná správa, ktorá riadi obchodnú prevádzku a základnú bezpečnosť areálu. Nad ňou stojí rumunská armáda, teda pobrežná stráž, námorníctvo a protivzdušná obrana, ktoré riešia hrozby voči územiu. Každá zložka však sleduje inú doménu a reaguje cez inú veliteľskú štruktúru. Námorný dron, ktorý prenikne do prístavných vôd, môže prepadnúť medzi všetky tri.

Právo EÚ od členských štátov vyžaduje, aby chránili prístavné zariadenia a kritickú infraštruktúru vrátane dopravných koridorov (Directive (EU) 2022/2557, Council). Námorná bezpečnostná stratégia EÚ pridáva rámce pre koordináciu dohľadu a kybernetických rizík (European Commission). Brusel však nastavuje štandardy a financuje modernizáciu. Neumiestňuje ľudí do prístavov ani neprevádzkuje radary.

NATO funguje podľa inej logiky. Podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy môže spojenec požiadať ostatných členov o konzultácie, ak vníma bezpečnostnú hrozbu; tento nástroj je určený práve na nejasné situácie pod prahom kolektívnej obrany podľa článku 5 (NATO). Bulharsko, Rumunsko a Turecko, teda traja spojenci NATO s čiernomorským pobrežím, už spustili spoločnú skupinu na boj proti mínam, ktorú NATO operačne aktivovalo (NATO MARCOM). Táto iniciatíva cieli na míny, nie na drony, no ukazuje, že štáty na hranici vojny vedia o fyzických rizikách, ktoré konflikt posúva do ich vôd.

Potom prichádzajú komerční aktéri: poisťovne, ktoré oceňujú riziko, a lodné spoločnosti, ktoré presmerúvajú náklad. Pri Constanțe zatiaľ žiadna z týchto skupín verejne neoznámila zmenu postupov.

EÚ odsúdila ruské narušenia spojeneckého vzdušného priestoru v regióne (EEAS). Analytici, ktorí skúmajú reakciu NATO na sivú zónu, upozorňujú, že aliančné procedúry fungujú najlepšie vtedy, keď spojenci vedia, čo sa stalo. Nejasné incidenty, ktoré sa nedajú zaradiť do čistej kategórie, zaťažujú celý systém (CEPA).

Nabudúce

Constanța je dôležitá preto, že ju EÚ určila za súčasť vojnového logistického koridoru. Európa tieto trasy vybudovala rýchlejšie, než si ujasnila, ako ich brániť pred hrozbami, ktoré prekĺznu medzi existujúcimi detekčnými systémami. Nevyriešená otázka príde s ďalším incidentom: keď sa ďalší námorný objekt dostane do európskeho prístavu napojeného na ukrajinskú vojnovú ekonomiku, pôvod zostane nejasný a vzdušná aj námorná obrana budú stále podliehať odlišným veleniam, kto dostatočne rýchlo rozhodne, či prístav zostane otvorený, zatvorí sa alebo požiada o pomoc?