Rumunsko našlo ďalšie výbušné drony

Rumunský minister obrany Radu Miruta oznámil ďalších päť prípadov, pri ktorých sa na mori našli zvyšky dronov a museli byť zničené. Niektoré podľa neho stále niesli ostrú výbušninu. Informoval o tom Pressonline. Júnový výbuch v prístave Konstanca tak už nevyzerá ako izolovaná nehoda, ale ako opakujúce sa riziko na juhovýchodnom krídle EÚ a NATO.

Rumunské tímy musia takýto predmet nájsť, posúdiť, či môže vybuchnúť, bezpečne ho zničiť a zároveň vyhodnotiť, či treba do riešenia zapojiť Kyjev. To všetko musia urobiť tak, aby sa z unášanej zbrane nestala aliančná kríza.

Ako Konstanca nastavila vzorec

Júnový výbuch ukázal základnú postupnosť. Ukrajinský námorný dron sa dostal do prístavu Konstanca a explodoval. Ukrajina varovala Bukurešť približne 10 až 15 minút pred výbuchom a neskôr incident označila za izolovaný. Stratu kontroly nad štyrmi dronmi Sargan-3000 vypustenými pri Sevastopole pripísala ruskému elektronickému boju (Agerpres, Romania Observer).

Bukurešť reagovala bilaterálnym protokolom. Miruta formálne požiadal Ukrajinu, aby každý dron vypustený v Čiernom mori naprogramovala tak, aby sa sám zničil ešte pred vstupom do rumunských vôd (BTA). Koncom júna našli pyrotechnické tímy pri obci Rachelu v župe Tulcea úlomky dronu s výbušnou náložou a vykonali kontrolovanú detonáciu (Agerpres).

Podstatné je, kto tieto predmety v praxi spravuje. Bezprostredné nebezpečenstvo rieši rumunská pobrežná stráž a pyrotechnici. NATO a EÚ poskytujú odstrašenie, konzultácie a diplomatickú váhu, ale prvý tím na zneškodnenie bomby neposielajú. Posiela ho Rumunsko.

Bukurešť neaktivovala článok 4 Severoatlantickej zmluvy, teda klauzulu, ktorá umožňuje spojencovi požiadať o konzultácie celej aliancie, ak sa cíti ohrozený. Severoatlantická rada NATO pre tieto incidenty nezvolala mimoriadne zasadnutie (NATO). Nebola to náhoda. Prezident Nicusor Dan pripísal širšiu zodpovednosť za vojnu Moskve, no ukrajinský dronový vektor riešil ako technický problém koordinácie, nie ako útok na Rumunsko (Moldova1). Bukurešť zámerne drží problém pod úrovňou formálnej krízovej politiky NATO.

Regionálne mechanizmy, národné účty

Najsilnejšia inštitucionálna reakcia je zatiaľ regionálna. Rumunsko, Bulharsko a Turecko 8. júla rozšírili mandát svojej Čiernomorskej skupiny pre boj proti mínam, ktorá funguje od júla 2024. Popri klasickom odmínovaní má chrániť aj kritickú podmorskú infraštruktúru (Agerpres, BNR).

Velenie skupiny sa každých šesť mesiacov strieda medzi tromi štátmi. Podľa bulharských údajov citovaných stanicou BNR bolo od roku 2024 na obchodných trasách v Čiernom mori zneškodnených viac než 150 plávajúcich mín. Úlomky dronov a námorné drony sa teraz začínajú riešiť v rovnakom operačnom rámci ako staršie mínové hrozby.

Limity skupiny zároveň ukazujú, kto platí účet. Spoločný rozpočet nebol verejne potvrdený. Bulharsko plánuje kúpiť sedem plavidiel na boj proti mínam, aby pokrylo svoj podiel, čo znamená, že každá krajina financuje vlastné kapacity namiesto toho, aby čerpala zo spoločného fondu (24 Chasa).

Lietajúci dron je navyše najprv problém protivzdušnej obrany a až potom plávajúci vrak. Trojstranná skupina zachytí predmet až vo chvíli, keď ho reťazec protivzdušnej obrany nezastavil alebo pustil ďalej.

Nesúlad medzi dronom a zachytením

Rumunský problém je miestnou verziou širšej európskej dilemy. Vyslať dve stíhačky proti jednému lacnému dronu môže stáť viac než samotný dron, vyplýva z analýzy napojenej na NATO, o ktorej informoval Euronews. Generálny tajomník NATO Mark Rutte predstavil plány na viac než 40 mld. USD spojeneckých investícií do protidronovej obrany počas piatich rokov (Deutschlandfunk) a Rumunsko sa pripojilo k novej iniciatíve NATO Drone Edge (Agerpres).

Peniaze sú teda prisľúbené. Otázka je, či sa pred ďalším nálezom na pobreží premenia na senzory, rušičky a vrstvenú obranu.

Čierne more sa zatiaľ nestalo lodnou krízou porovnateľnou s Červeným morom, kde útoky na nákladné lode zvyšujú vojnové poistné a menia obchodné trasy. Grécky a bulharský výskum nenašiel dôkaz, že rumunské incidenty zvýšili poistné náklady alebo zmenili komerčné trasy. Hrozba zatiaľ zostáva inštitucionálna: týka sa bezpečnosti plavby a ochrany infraštruktúry, nie narušenia trhu.

Rumunsko tak nesie prvú reakciu na námornú hrozbu sivej zóny, o ktorej spojenecké štruktúry vedia rokovať, môžu ju financovať a odstrašovať, ale zatiaľ ju nevedia zastaviť v bode kontaktu. Bilaterálne protokoly s Kyjevom, trojstranná mínová skupina aj investičné sľuby NATO sú odpoveďou na túto medzeru. Ani jedna ju zatiaľ neuzatvára.