Rumunsko obhajuje zákon o integrite

Európska komisia požiadala Rumunsko, aby vysvetlilo sporné ustanovenie v novom zákone o integrite z pohľadu troch zásad práva EÚ: či štát spätne trestá konanie, ku ktorému došlo pred prijatím zákona, či je sankcia primeraná porušeniu a či funkcionári mohli takýto následok predvídať. Žiadosť poslal 2. septembra generálny direktorát Komisie pre spravodlivosť a Bukurešť má na odpoveď dva týždne (RFI, Digi24).

Komisia tým presunula spor z domácej politickej roviny do hodnotenia platieb z európskeho plánu obnovy. Rumunská odpoveď vstúpi priamo do posudzovania šiestej a poslednej žiadosti o platbu z Nástroja na obnovu a odolnosť, teda postpandemického fondu EÚ, z ktorého vlády dostávajú peniaze až po splnení dohodnutých reforiem.

Reforma, z ktorej vznikol politický spor

Rumunský parlament prijal zákon 180/2026 26. augusta, tri dni pred pevným termínom na splnenie míľnikov v pláne obnovy (Europa FM). Zákon sprísňuje väzbu medzi právoplatným rozhodnutím ANI, rumunského úradu pre integritu, ktorý kontroluje majetkové priznania verejných funkcionárov a konflikty záujmov, a stratou funkcie. Táto časť reaguje na skutočnú medzeru: ANI upozorňovala na funkcionárov s právoplatným rozhodnutím o konflikte záujmov, ktorí zostali vo funkcii, pretože starý rámec im zakazoval iba výkon budúcich funkcií, nie tej aktuálnej (Juridice, Stiripesurse).

Spor vyvolalo ustanovenie známe ako Fritzov dodatok. Nové pravidlo o zániku mandátu uplatňuje spätne: funkcionári s právoplatnými rozhodnutiami vydanými pred účinnosťou zákona prídu o funkciu 30 dní po tom, čo zákon nadobudne účinnosť (Agerpres). Podľa ANI sa ustanovenie týka 55 funkcionárov vrátane desiatich primátorov (Agerpres). Politický názov dodatku súvisí s jeho najznámejším adresátom: Dominic Fritz, primátor Temešváru narodený v Nemecku a líder strany USR, prehral v júni na rumunskom Najvyššom súde spor o rozhodnutie ANI, podľa ktorého bol v konflikte záujmov (HotNews).

Rumunský ústavný súd spätne pôsobiace ustanovenie podržal. V odôvodnení uviedol, že zákon nemení právne hodnotenie pôvodného konania, ale určuje, čo sa stane ďalej s človekom, pri ktorom už bolo porušenie právoplatne zistené (Gandul). Prezident Nicușor Dan potom zákon podpísal. Verejne povedal, že s dodatkom nesúhlasí, ale nechcel ohroziť peniaze z plánu obnovy (Agerpres, Sintact).

Odkiaľ prichádza tlak

Dvaja lídri politických frakcií v Európskom parlamente, predseda Európskej ľudovej strany Manfred Weber a šéfka Renew Valérie Hayer, požiadali predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú, aby sa dodatkom zaoberala ako otázkou práv občanov EÚ. Podľa nich porušuje zmluvné právo občanov Únie kandidovať v komunálnych voľbách v ktoromkoľvek členskom štáte (Agerpres, FAZ). Komisia zvolila procesnú odpoveď: zákon posúdi v rámci poslednej žiadosti o platbu, ktorú Rumunsko očakáva v tomto mesiaci (ActMedia, G4Media).

Otázka peňazí

V titulkoch sa pri Fritzovom dodatku objavila suma 770 mil. EUR. Táto suma je reálna, no bola priradená nepresne. Dočasný premiér Ilie Bolojan spojil stratu peňazí s reformou zákona o mzdách, ktorú parlament nestihol prijať do termínu 31. augusta (HotNews). Ide o celú poslednú grantovú splátku Rumunska naprieč viacerými míľnikmi, nie o jedno ustanovenie (EU Perspectives). Vo verejne dostupných dokumentoch Komisie použitých pri tomto texte sa nenašiel doklad, že by bola celá suma naviazaná iba na reformu integrity.

Zákon o integrite však môže Rumunsko stále stáť peniaze. Podľa pravidiel fondu obnovy môže Brusel zadržať príslušnú časť poslednej splátky, ak dospeje k záveru, že zákon nenapĺňa reformu, ktorú mal splniť (nariadenie 2021/241). Odpoveď Bukurešti sa tak stane dôkazom, podľa ktorého Komisia rozhodne, či míľnik v oblasti integrity uzná. Komisia už neposudzuje iba to, či bol zákon prijatý načas, ale aj to, čo v praxi robí.