Rumunsko zničilo dva drony, Litva stratila stopu

Dve rumunské stíhačky F-16 vzlietli v sobotu o 17.43 zo základne Borcea a niekoľko minút po vstupe dronov do rumunského vzdušného priestoru oba zostrelili (MApN, Reuters). Nasledujúce ráno stíhačky NATO nad Litvou v hmle stratili stopu neidentifikovaného objektu. Podozrivé trosky dronu potom poškodili civilné auto (15min). Rumunsko vie, kde ciele zasiahlo, zatiaľ však nevie, kto drony vyslal. Litva a Poľsko sa nezhodujú v tom, odkiaľ ich objekt priletel.

Keď sa objavili správy o zostreloch, informovali sme, že Rumunsko začalo konať ešte pred príchodom hrozby (To Brief). Prvý dron vstúpil do rumunského vzdušného priestoru o 17.59 a oba zostrelili nad rumunskými teritoriálnymi vodami pri prístave Sulina, o 18.01 a 18.05 (MApN, aktualizácia MApN). Rumunské radary sledovali ciele nad Čiernym morom a rumunské stíhačky ich zostrelili.

Čo Bukurešť doložila a čo nie

Rumunské ministerstvo obrany označuje ciele za prúdové útočné drony z rodiny Geran, ktorú používa Rusko. V aktualizovanom oznámení neuvádza, odkiaľ drony vzlietli, kto ich ovládal, čo mali zasiahnuť ani kadiaľ presne leteli (aktualizácia MApN). Ani jedno z oznámení ministerstva neobsahuje radarové záznamy či výsledky skúmania trosiek, ktoré by umožnili overiť tieto závery aj mimo vlády.

Úradujúci minister obrany Radu Miruță v nedeľu naznačil, že mohlo ísť o novší podtyp Geran-4 (Agerpres). Povedal to vo verejnom vystúpení; v písomných oznámeniach sa tento údaj nenachádza. Aj keby mal pravdu, presnejšie označenie hovorí o type zbrane, nie o tom, kto ju vyslal.

Nad Litvou sa radarová stopa stratila

V nedeľu o 6.15 dostali stíhačky NATO na základni Šiauliai rozkaz vzlietnuť a identifikovať objekt letiaci na sever. Litovské radary naznačovali, že priletel z Poľska (LRT). Išlo o talianske stíhačky Eurofighter nasadené na hliadke NATO (Reuters). K objektu sa dostali, no nedokázali ho identifikovať.

Minister obrany Robertas Kaunas uviedol, že radar objekt sledoval, ale piloti ho pre hmlu nevideli. Potrebovali ho pritom pozorovať, aby mohli posúdiť, či predstavuje nebezpečenstvo (LRT). Potom radarová stopa zmizla. Polícia okolo 7.28 dostala oznámenie, že pri obci Juodžionys v okrese Pasvalys niečo spadlo. Trosky poškodili auto, nikto sa nezranil (15min).

Varšava tvrdí, že jej radary nezaznamenali žiadny objekt prichádzajúci z Poľska. Ani jedna vláda zatiaľ nezverejnila svoje záznamy (Onet/PAP). Dvaja susedia a spojenci tak opisujú ten istý let rozdielne. Verejnosť nemá k dispozícii údaje, podľa ktorých by ich mohla porovnať.

Kaunas neskôr označil trosky za pravdepodobné pozostatky ukrajinského dronu FP-1 z útoku na Petrohrad. Kyjev sa ospravedlnil a uviedol, že ruský elektronický boj, teda rušenie signálu, mohol drony odkloniť z kurzu (Ukrainska Pravda). Ide o oficiálne vysvetlenie, nie o výsledok skúmania trosiek. Mohlo by objasniť, ako sa ukrajinský dron dostal do Litvy, no nedokazuje, kadiaľ objekt do krajiny priletel.

Čo ešte musia vysvetliť vlády

Oba incidenty sa stali na východnom okraji NATO, vo vzdušnom priestore EÚ a v priebehu jediného dňa. V Rumunsku súčinnosť radarov a stíhačiek zastavila dva ciele nad rumunskými vodami. V Litve spojenecké stíhačky vzlietli včas, no pre hmlu objekt nedokázali identifikovať. Kým Litva a Poľsko nezverejnia záznamy, ktoré možno vzájomne porovnať, vlády nedokážu určiť, kadiaľ objekt letel.

Bukurešť dlhuje verejnosti radarové záznamy a výsledky skúmania trosiek, ktoré by pomohli zistiť, kto drony vyslal. Vilnius a Varšava by mali zverejniť spoločnú trasu letu, ktorú uzná obe vlády.