Rumunsko hlási NATO 40 prienikov dronov

Odkedy Rusko začalo útočiť na ukrajinské prístavy na Dunaji, Rumunsko zaznamenalo viac než 40 narušení vzdušného priestoru (Euromaidan Press). Väčšina skorších incidentov prešla mimo východnej Európy takmer bez pozornosti, hoci podobné prelety dronov nad Pobaltím sa dostali na titulné stránky západných médií. Rozdiel v pokrytí ukazuje aj rozdiel v naliehavosti: Rumunsko už mesiace znáša trvalú dronovú hrozbu na juhovýchodnom okraji aliancie, no len málo západných metropol k nej pristupovalo s rovnakou vážnosťou.

Dva incidenty už prehliadnuť nešlo. Dňa 29. mája zasiahol ruský dron Geran-2 bytový dom v Galați a zranil dvoch ľudí. Dňa 5. júna sa ukrajinský námorný dron, podľa dostupných informácií odklonený ruským elektronickým rušením, sám odpálil v prístave Constanța, potvrdilo rumunské ministerstvo obrany. Rumunsko predložilo oba prípady 10. júna Severoatlantickej rade, najvyššiemu politickému orgánu NATO, v ktorom sa všetkých 32 spojencov musí zhodnúť, a žiadalo posilnenie schopností proti dronom. Spojenci vyjadrili solidaritu. Bukurešť však potrebuje radary a rušičky.

Štyri minúty, žiadna dobrá možnosť

Pri Galați Rumunsko prichádzajúci dron sledovalo a vyslalo F-16. Lenže mierové právne obmedzenia, riziko pre civilistov a pravidlá zakazujúce paľbu v blízkosti ukrajinského vzdušného priestoru zúžili čas na zásah natoľko, že piloti nestihli vystreliť. Celá situácia sa odohrala v priebehu niekoľkých minút. Pri Constanți bol problém ešte základnejší: námorný dron vplával do komerčného prístavu, vynútil si evakuáciu civilistov a ukázal slabinu senzorov, ktoré neboli navrhnuté na zachytávanie malých dronov letiacu vo výške striech.

Stála misia NATO na ochranu vzdušného priestoru v čase mieru, v rámci ktorej spojenecké lietadlá strážia vzdušný priestor iných členov aliancie, stojí na stíhačkách určených na zachytávanie lietadiel, nie lacných dronov kopírujúcich terén. Aliančná integrovaná protivzdušná a protiraketová obrana funguje najmä v stredných a vysokých výškach. Nižšie, pozdĺž celej východnej hranice NATO, zostáva medzera, ktorú verejne priznal aj bývalý zástupca generálneho tajomníka NATO Mircea Geoană. Modernizácia radarov a dodávky systémov proti dronom sa neočakávajú pred rokom 2027.

Rovnaká zraniteľnosť sa tiahne od Čierneho mora po Pobaltie. Rumunská F-16 zostrelila 19. mája dron nad Estónskom; 8. júna zničení ďalší dron nad Lotyšskom stíhačky NATO. Každý frontový štát však reaguje inak a práve tieto rozdiely ukazujú, ako NATO funguje pod tlakom.

Poľsko stavia samo, Francúzsko je prítomné bez správnych nástrojov

Poľsko nečaká na aliančné obstarávanie. Varšava buduje vlastnú radarovú a raketovú sieť a namiesto verejnej požiadavky voči NATO investuje doma. Program Wisła pridáva 360-stupňové radary k batériám Patriot, zatiaľ čo Tarcza Wschód počíta so 700 kilometrami opevnenia na východnej hranici. Poľský výpočet je jednoduchý: spojenecká technika príde pomaly, preto Varšava platí za zníženie závislosti od núdzovej pomoci. Rumunsko, ktorého obytné budovy už zásahy pocítili, si takýto časový horizont dovoliť nemôže.

Francúzsko ponúka inú lekciu. Paríž má na rumunskej základni Cincu približne 1 400 vojakov, delostrelectvo, tanky a systémy protivzdušnej obrany Mamba (Le JDD). Francúzske Rafale zostrelili 8. júna dron nad Lotyšskom, čo ukázalo, že aliancia vie konať rýchlo, keď sa pre zásah rozhodne. Vo verejne dostupných informáciách však nie je vidieť francúzsky balík protidronovej ochrany pre rumunské pobrežie Čierneho mora. Vojaci na mieste sú, no chýbajú špecifické nástroje, ktoré Rumunsko potrebuje najviac.

Medzera, ktorú nikto nepomenoval

Žiadny verejný zdroj neuvádza, ktoré radary, rušičky alebo námorné systémy proti dronom má Rumunsko dostať, od koho a kedy. Ako upozornil El País, špičkové systémy typu Patriot nie sú navrhnuté na zostreľovanie dronov za niekoľko tisíc dolárov. Jedna strela Patriot stojí milióny; Geran-2 menej než ojazdené auto.

Rumunský prezidentský poradca Cristian Diaconescu varoval, že ak odpoveď zostane na úrovni komuniké, spojenci nepochopili, čo sa v teréne skutočne deje. Politické záväzky NATO zostávajú pevné. Schopnosť presadiť ich proti nízko letiacej hrozbe, ktorá dnes zasahuje Rumunsko, však ešte neexistuje. Rozdiel v pozornosti problém zväčšuje: keď dron vletí do pobaltského vzdušného priestoru, európske médiá to berú ako aliančnú udalosť; keď desiatky dronov počas mesiacov prekračujú rumunský vzdušný priestor, reakcia je pomalšia a tichšia. Obstarávanie trvá roky. Drony prilietajú každý deň.