Rumunský F-16 otvoril spor o velenie

Dňa 19. mája vystrelila rumunská F-16 z jednotky „Carpathian Vipers“ raketu vzduch-vzduch na dron, ktorý prenikol do estónskeho vzdušného priestoru. Išlo o prvé zostrelenie za dve desaťročia misie NATO Baltic Air Policing (Digi24). Dron ukrajinskej výroby, pravdepodobne vychýlený ruským elektronickým rušením, sa rozpadol nad jazerom Võrtsjärv. Estónsky minister obrany Hanno Pevkur priznal, že pri takýchto zásahoch „riziká vždy zostávajú“ (ERR). Pilota o tri dni neskôr vyznamenali.

Na druhý deň spustil neidentifikovaný objekt sirény vo Vilniuse, zastavil lety a litovského prezidenta poslali do krytu. Objekt sa nikdy nepodarilo identifikovať ani nájsť. O niekoľko hodín ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia v Bezpečnostnej rade povedal, že „NATO nezachráni“ pobaltské štáty, a ako ciele pomenoval konkrétne lotyšské vojenské základne (fakti.bg). Dva incidenty, dve hrozby, 48 hodín a ani pri jednom neexistoval spoločný protokol NATO.

Päť krajín, päť improvizácií

Prenikanie dronov pozdĺž východného krídla NATO vyvolalo národné reakcie, ktoré sú improvizované a často si protirečia. Rumunsko od januára zaznamenalo 14 nepovolených vstupov dronov do svojho vzdušného priestoru, pričom radary nedokážu spoľahlivo sledovať objekty letiace nižšie než 50 metrov (Hotnews). Litva zvýšila citlivosť varovného systému, no z rozpočtu civilnej obrany vo výške 25 mil. EUR minula len 2,48 mil. EUR; kryty na letisku vo Vilniuse boli zamknuté (Lrytas).

Najďalej zašlo Estónsko. Minister zahraničných vecí Margus Tsahkna 22. mája na rokovaní s partnermi z NATO v Helsingborgu povedal, že Rusko „navádza tieto drony na územie NATO“ (Ukrainska Pravda). Nové verejné dôkazy nepredložil. Generálny tajomník NATO Mark Rutte na rovnakú otázku litovskej stanice LRT odpovedal, že nemá „žiadne informácie“, ktoré by toto tvrdenie podporovali. Rozdiel medzi tým, čo hovoria krajiny na fronte, a tým, čo je ochotné potvrdiť vedenie NATO, ukazuje, ako nejednotná je zatiaľ reakcia aliancie.

Poľsko odmietlo nemeckú iniciatívu European Sky Shield a buduje vlastný protidronový systém SAN: 18 batérií, viac než 700 vozidiel, prvé dodávky už tento rok, čiastočne financované cez SAFE, teda úverový program EÚ na obranu (Bankier). Francúzsko, ktoré do Litvy vysiela stíhačky Rafale, na pobaltské požiadavky verejne nereagovalo a cez admirála Vandiera na transformačnom veliteľstve NATO presadzuje vlastnú doktrínu „dronizácie“ (Le Monde).

Medzera v právomociach pred Ankarou

Dňa 21. mája traja pobaltskí prezidenti žiadali, aby NATO zmenilo svoju pobaltskú misiu z Air Policing na plnohodnotnú Air Defense Mission (Aerotime). Rozdiel je v tom, kto smie stlačiť spúšť. Air Policing je mierová ochrana vzdušného priestoru, pri ktorej si každý zásah vyžaduje politický súhlas z národného hlavného mesta. Air Defense Mission by pilotom umožnila neutralizovať hrozby podľa vopred schválených pravidiel. Keď rumunská F-16 zasiahla dron nad Estónskom, velenie sa pred odpálením rakety presunulo z NATO na rumunskú národnú právomoc. Pri misii protivzdušnej obrany by bola táto právomoc vopred delegovaná veliteľom NATO.

Rutte 13. mája na summite deviatich lídrov východného krídla v Bukurešti označil takýto prechod za „logický ďalší krok“ (NATO). Severoatlantická rada, rozhodovací orgán NATO, kde musia súhlasiť všetci 32 spojenci, však nevydala záväzný pokyn. Pracovná skupina pre doktrínu sa v polovici mája stretla v Helsinkách, no verejný výsledok neoznámila (Finnish MoD). Zostavuje sa aj preverovaný zoznam 18 protidronových systémov (Defense News). Ani jeden z týchto krokov však neurčuje, kto môže strieľať a kedy.

Rozhodujúcim termínom je summit v Ankare 7. až 8. júla. Postoj Moskvy naznačuje, že si tento termín uvedomuje. Nebenzia svojím tvrdením, že ruské spravodajské služby poznajú „súradnice rozhodovacích centier v Lotyšsku“ (The News), prekročil bežný jazyk odstrašovania a prešiel k pomenúvaniu cieľov. Putin v rovnakom čase spustil rozsiahle jadrové cvičenia.

Či Rusko ukrajinské drony aktívne vychyľuje do vzdušného priestoru NATO, alebo len využíva zmätok, ktorý tým vzniká, praktický výsledok je rovnaký: každý nevyriešený incident zväčšuje rozdiel medzi zárukou kolektívnej obrany a tým, čo sa reálne stane, keď dron prekročí hranicu. Aliancia má pred Ankarou šesť týždňov, aby túto medzeru uzavrela. Objekt nad Vilniusom, o ktorom litovské krízové centrum povedalo, že mohlo ísť o „dron navrhnutý na oklamanie systémov“, sa nikdy nenašiel.