Rumunsko prišlo o jadrový výkon

Rumunsko prišlo 13. augusta o posledný bežiaci jadrový blok. Druhý blok elektrárne Cernavodă, jediný reaktor, ktorý ešte dodával elektrinu do siete, v to ráno odstavili, pretože hladina Dunaja klesla pod úroveň potrebnú na chladenie reaktorov (ABC News/AP, Digi24). Prvý blok stojí z rovnakého dôvodu už od 28. júla. Spolu dodávali oba reaktory približne 1,4 GW stabilného výkonu, teda asi pätinu rumunskej spotreby elektriny (Agerpres, Reuters via Global Banking & Finance). Teraz je tento výkon nulový.

Mechanizmus je priamočiary. Jadrové reaktory vyrábajú veľké množstvo tepla, z ktorého vzniká para, a na bezpečné chladenie potrebujú veľké objemy vody. Keď rieka klesne príliš nízko, prevádzkovateľ už nevie garantovať dostatočný odber vody do chladiaceho systému. Reaktory nie sú poškodené, ale nemôžu pracovať.

Bukurešť minula na núdzové zásahy do riečneho koryta viac než 2 mil. EUR. Išlo aj o bagrovanie a potápanie člnov, ktoré mali presmerovať prúd vody k odbernému miestu elektrárne (Al Jazeera, Firstpost). Nestačilo to. Pri Baziași sa do 17. augusta očakával prietok Dunaja približne 1 400 kubických metrov za sekundu, teda asi tretina augustového priemeru (Agerpres).

Po západe slnka prichádza tlak

Najväčší problém prichádza večer. Solárne panely počas dňa časť výpadku pokryjú, no po západe slnka ich výroba padá na nulu, zatiaľ čo klimatizácie a domácnosti držia spotrebu vysoko. Vtedy musí Rumunsko dovážať.

Ministerstvo energetiky uviedlo, že večerná potreba dovozu môže dosiahnuť 2 300 MW, pričom cezhraničná prenosová kapacita je približne 4 000 MW (Digi24). Kapacita vedení však nie je to isté ako dostupná elektrina. Hovorí len o tom, koľko dokážu siete preniesť, nie o tom, či majú susedia o deviatej večer prebytok na predaj.

Napätie bolo viditeľné už pred úplným odstavením. Piateho augusta dosiahla večerná spotreba v Rumunsku 7 675 MW, zatiaľ čo domáca výroba zvládla 5 321 MW. Dovoz pokryl takmer 31 % spotreby a veľkoobchodné ceny elektriny na nasledujúci deň stúpli o 48 % na približne 178 EUR za megawatthodinu (Brussels Signal). Ak sa výpadky prehĺbia, krízový plán umožňuje prevádzkovateľovi siete Transelectrica obmedziť veľkých priemyselných odberateľov o 10 až 30 % a pozastaviť vývoz elektriny (Balkan Green Energy News).

Tá istá rieka, ten istý problém, spoločný účet

Na tom istom Dunaji leží aj maďarská jadrová elektráreň Paks a narazila na rovnaký limit. Siedmeho augusta vyrábala približne 230 MW zo svojej 2 000 MW kapacity (HVG, kormany.hu). Maďarsku tak v rovnakom čase, keď o jadrový výkon prichádzalo Rumunsko, chýbalo takmer 1 770 MW stabilnej výroby.

Náklady sa ukázali rýchlo. Denný čistý účet Maďarska za dovoz elektriny vzrástol z približne 0,6 mld. forintov koncom júla na takmer 4 mld. forintov začiatkom augusta, pretože krajina nakupovala väčšinu elektriny v drahých večerných hodinách, keď ceny presahovali 200 EUR/MWh (Telex/G7, Portfolio). Ide o veľkoobchodné ceny, ktoré platia dodávatelia a veľkí odberatelia na trhu. Do účtov domácností sa nepremietnu zo dňa na deň, ale zvyšujú náklady dodávateľov, ktorí ich časom prenášajú ďalej.

Obe krajiny sa tak večer pokúšali kúpiť elektrinu v regióne, ktorý mal menší prebytok než zvyčajne.

Kto získava, kto platí

Krátkodobým víťazom bolo najmä Bulharsko. Jeho jadrová elektráreň Kozloduj používa na chladenie rozprašovacie nádrže a záložné studne, teda zásobu vody, ktorá pri nízkej hladine rieky kupuje čas. Vďaka tomu bola odolnejšia. Ministerka energetiky Iva Petrova uviedla, že Bulharsko vyvážalo 32 000 až 33 000 MWh denne, pričom 7. augusta smerovalo do Rumunska približne 1 355 MW (Club Z, economic.bg).

Bulharské veľkoobchodné ceny stúpli na 150 až 170 EUR/MWh, kým týždeň predtým boli na úrovni 100 až 120 EUR/MWh (Mediapool). Sofia predávala do nedostatku a za príplatok. Aj výhoda Kozloduja má však hranice: bulharské úrady uviedli, že pri súčasnej hladine vody môže elektráreň pokračovať v prevádzke ešte približne týždeň a pol (BTA).

Náklady nesú rumunskí a maďarskí priemyselní odberatelia, ktorým hrozí obmedzenie spotreby, kupujúci platiaci dvojnásobné až trojnásobné letné veľkoobchodné ceny a daňovníci, ktorí zaplatili núdzové riečne práce, hoci odstávkam nakoniec nezabránili.

Rumunská elektrizačná sústava sa nechystá zhasnúť. Stabilná však zostáva len za viacerých podmienok naraz: vietor musí ďalej vyrábať, vodné elektrárne musia dodávať aspoň v zmenšujúcich sa limitoch, susedia musia mať čo predávať a večerná spotreba nesmie ujsť príliš vysoko. Na túto kombináciu teraz Bukurešť stavila, kým Dunaj ďalej klesá.