Rumunské drony ukázali slabinu NATO

Krátko po polnoci 13. augusta zachytil rumunský vojenský radar päť vzdušných cieľov pri Izmaile, ukrajinskom prístave na Dunaji oproti Rumunsku. Rusko v tom čase útočilo na Odeskú oblasť. Rumunský systém RO-ALERT, teda mobilná sieť núdzových varovaní pre obyvateľov, poslal v priebehu niekoľkých minút upozornenia do severnej časti župy Tulcea a armáda vyslala dve stíhačky F-16 na monitorovanie situácie (Agerpres). Jeden z cieľov sa podľa rumunských médií pohyboval asi desať minút v rumunskom vzdušnom priestore pri obci Pardina a potom sa vrátil smerom na Ukrajinu (Mediafax). Bol to prvý z troch poplachov, ktoré Rumunsko riešilo ešte pred zotmením.

Španielske stíhačky, tri minúty

Popoludňajší poplach zapojil do reakcie aj druhú krajinu NATO. O 15.17 zachytil rumunský radar ďalší cieľ. O tri minúty neskôr vzlietli z leteckej základne Mihail Kogalniceanu dve španielske F-18, nasadené v rámci rozšíreného air policingu NATO, teda posilnených stíhacích hliadok nad zraniteľným východným vzdušným priestorom aliancie (Infobae/EFE, La Vanguardia). Objekt podľa dostupných informácií prenikol do rumunského vzdušného priestoru približne 3,5 kilometra juhovýchodne od obce Chilia Veche. Poplach sa skončil o 16.28 (European Pravda).

Španielsko v Rumunsku nereagovalo improvizovane. Do tejto úlohy bolo už vopred zapojené. Začiatkom augusta prišlo do krajiny sedem stíhačiek F-18 a približne 200 vojakov na štvormesačnú rotáciu. Španielsky spoločný štáb opísal misiu ako monitorovanie, identifikáciu a zachytávanie nezvyčajnej vzdušnej aktivity, s možnosťou neutralizácie, ak by bola potrebná (EMAD, El Español). Trojminútový čas vzletu ukazuje, že pohotovostný systém funguje. Z verejne dostupných informácií však nevyplýva, čo sa stalo po štarte: ani Španielsko, ani NATO nepotvrdili, že stíhačky cieľ zachytili, identifikovali alebo proti nemu zasiahli.

Úlomky na pobreží, slepé miesta v radaroch

V ten istý deň úrady evakuovali pláž v letovisku Costinesti na pobreží Čierneho mora po tom, čo sa pri brehu objavil podozrivý predmet. Vojenskí pyrotechnickí potápači ho označili za úlomok dronu bez rizika výbuchu (HotNews, AGERPRES). Ďalej od pobrežia rumunskí vojenskí potápači zničili dva drony nájdené vo výlučnej ekonomickej zóne krajiny, teda v morskej oblasti, kde pobrežný štát kontroluje zdroje a infraštruktúru. Ležali pri projekte Neptun Deep, najväčšom rumunskom plynovom projekte v Čiernom mori. Predtým, ako ich Bukurešť označila za ruské, si pôvod overila u Ukrajiny, ktorá potvrdila, že nešlo o ukrajinské drony (STVR, 15min).

Bulharský prípad ukazuje, prečo samotné stíhačky nestačia. Dňa 8. augusta preletel dron z Rumunska do bulharského vzdušného priestoru bez toho, aby ho zachytil radar jednej z týchto krajín alebo južné centrum vzdušných operácií NATO. Explodoval pri obci Kardam, približne 200 metrov od kompresorovej stanice na Transbalkánskom plynovode (Nova, Euronews България). Infraštruktúra poškodená nebola. Bulharské predbežné hodnotenie označilo objekt skôr za ukrajinský klamný dron než za ruskú zbraň. Záver je vecný: malé, pomalé a nízko letiace objekty dokážu konvenčným radarom uniknúť.

Čo rýchly vzlet nevyrieši

Ako sme písali po tom, čo Severoatlantická rada odsúdila Rusko za porušenia poľského a rumunského vzdušného priestoru (To Brief), jazyk aliancie pritvrdil. NATO sa však zatiaľ neposunulo od odsúdenia k konzultáciám podľa článku 4, pri ktorých môže ktorýkoľvek spojenec formálne otvoriť bezpečnostnú obavu, ani k článku 5, teda k mechanizmu kolektívnej obrany (NATO). Litovský minister obrany Robertas Kaunas opísal praktickú medzeru na východnom krídle takto: radary, akustické senzory aj hraničné kamery existujú, no nespája ich integrovaný systém, ktorý by previedol detekciu do reakcie (15min). Poľsko po vlastnom nedávnom narušení vzdušného priestoru prisľúbilo rýchlejšie SMS varovania pre civilistov (Gazeta.pl).

Rumunské poplachy z 13. augusta ukázali, že vzdušná polícia NATO vie hrozbu zachytiť a rýchlo dostať stíhačky do vzduchu. Neukázali však, že aliancia dokáže malé drony spoľahlivo identifikovať, sledovať a pripísať ich pôvod skôr, než sa ich úlomky objavia na plážach alebo kým preletia vzdušným priestorom dvoch štátov bez povšimnutia. Túto medzeru neuzavrie každá krajina sama tým, že si nakúpi kamery a akustické detektory. Vyžaduje si integrované senzory na úrovni NATO. Verejné informácie môžu za utajenými operáciami zaostávať, no politický problém je už viditeľný.