Rumunsko zostrelilo ruský dron

Rumunské radary zachytili 24. júla o 9.39 vzdušný cieľ východne od Suliny, pri pobreží delty Dunaja. Objekt pokračoval do vnútrozemia, cez Brăilu smerom na Buzău. Z leteckej základne Mihail Kogălniceanu vzlietli pod velením NATO dva talianske Eurofightery, neskôr sa k nim pridali dve rumunské F-16. Talianske lietadlo odpálilo nad župou Brăila raketu, cieľ však nezasiahlo. O 11.02 zničila rumunská F-16 dron nad neobývaným územím pri obci Padina (Romania Insider, n-tv). Išlo o prvý verejne potvrdený prípad, keď Rumunsko zostrelilo dron narúšajúci jeho vzdušný priestor.

Rumunská prokuratúra potvrdila, že cieľom bol ruský dron typu Shahed/Geran, teda rovnaký typ zbrane, aký Rusko používa pri útokoch na ukrajinskú infraštruktúru. Piloti podľa vizuálneho kontaktu hlásili rovnakú identifikáciu už počas zásahu, úplné technické potvrdenie však ešte nebolo hotové (Mediafax, Berliner Zeitung). Označenia na troskách, elektronika, hlavica ani miesto odpálenia zatiaľ zverejnené neboli.

Kto dal rozkaz?

Priebeh zásahu z neho robí aliančnú udalosť. Talianske Eurofightery pôsobili v rámci misie NATO Air Policing, teda stálej aliančnej služby na monitorovanie a zachytávanie podozrivých lietadiel. Podľa Sofia Globe NATO potvrdilo, že stíhačky operovali „pod velením a kontrolou NATO“ (Sofiaglobe). Velenie NATO však misiu koordinuje, kým právnu zodpovednosť za použitie zbraní nad vlastným územím si ponechávajú národné úrady. Kľúčová otázka preto znie, kto zásah povolil.

Rumunské ministerstvo obrany uviedlo, že taliansky Typhoon odpálil raketu nad Brăilou a minul. Na zemi po nej zostal kráter a zvyšky munície (Quotidiano Nazionale, Adnkronos). Talianske oficiálne vyjadrenie sa zatiaľ neobjavilo. Aj toto mlčanie je podstatné: spojenecké lietadlo odpálilo raketu nad územím iného členského štátu.

Rumunský pilot strieľal až vo chvíli, keď sa dron nachádzal nad neobývaným územím. To naznačuje vopred schválené pravidlá, kde a za akých podmienok možno zasiahnuť (Internazionale/Reuters). Rumunské ministerstvo obrany ani NATO však tieto pravidlá nezverejnili.

Prečo drony menia starý manuál

Air Policing a Air Defense nie sú tá istá misia. Air Policing znamená zachytiť podozrivé lietadlo, priblížiť sa k nemu, identifikovať ho a prípadne ho odprevadiť preč. Air Defense znamená zničiť hrozbu. Prípad pri Buzău bol formálne zaradený pod Air Policing. V praxi sa z neho stala protivzdušná obrana: piloti odpálili rakety a zničili cieľ nad aliančným územím.

Shahed nie je pilotované lietadlo, ktoré možno varovať alebo odprevadiť. Je pomalý, bez posádky, môže niesť výbušninu a počas letu sa ťažko spoľahlivo klasifikuje. Starý model zachytiť a eskortovať pri ňom prestáva fungovať.

S týmto posunom sa už dlhšie vyrovnávajú pobaltské štáty, ktoré sa nespoliehajú na vlastné stíhacie letectvo, ale na rotujúce aliančné kontingenty. Estónske zdroje uvádzajú, že prechod od Air Policing k Air Defense sa riešil už začiatkom júla, teda ešte pred rumunským zostrelom (ERR). Litovskí predstavitelia využili rumunský prípad ako argument pre jasnejšie právomoci a rýchlejšie rozhodovanie o tom, kedy možno strieľať (TV3). Buzău túto debatu nespustilo. Ukázalo však, prečo na nej záleží.

Pravidlá, ktoré nikto nezverejnil

Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz osobitne varoval pred ruskými provokáciami, pri ktorých by Moskva mohla proti štátom východného krídla používať ukoristené ukrajinské drony (TVN24). Nemecké médiá upozornili na opačné riziko: ak sa pôvod, náklad a úmysel dronu nedajú potvrdiť počas letu, nižší prah na streľbu zvyšuje možnosť zásahu nesprávneho cieľa alebo pádu trosiek na obývané územie (Handelsblatt).

Rumunsko sa na podobný scenár pripravovalo. Minister obrany Radu Miruță požiadal 7. júla Ukrajinu, aby svoje čiernomorské drony programovala na samodeštrukciu v prípade vstupu na rumunské územie (Agerpres). O sedemnásť dní neskôr Rumunsko jeden dron zostrelilo.

Prípad pri Buzău ukázal, že vzdušný obranný systém východného krídla NATO vie cieľ zachytiť, vyslať stíhačky, sledovať ho a zničiť. Neukázal však, že pravidlá pre tento systém sú ustálené, zdieľané a verejnosti zrozumiteľné. Severoatlantická rada, v ktorej sedia všetci spojenci, aj národné vlády schvaľujúce pravidlá nasadenia dlžia ľuďom na východnom krídle základnú odpoveď: kedy sa dron nad aliančným územím stáva cieľom, kto o tom rozhoduje a platí rovnaké pravidlo v Bukurešti aj v Tallinne?