Rumunská stíhačka zostrelila dron nad Estónskom

19. mája o 11.03 vyslalo NATO zo základne Šiauliai v Litve stíhačky. Z Ruska prenikol do estónskeho vzdušného priestoru dron. O 12.14 rumunský pilot F-16 vystrelil. Bezpilotné lietadlo dopadlo na pole pri Põltsamaa, 30 metrov od najbližšieho domu. Od začiatku plnoformátovej vojny to bolo prvýkrát, čo stíhačka NATO zničila dron v pobaltskom vzdušnom priestore (Romania Insider, Estonian Defence Forces).

O dva dni neskôr prezidenti Estónska, Lotyšska a Litvy žiadali, aby sa takáto reakcia NATO stala trvalým pravidlom: misiu Baltic Air Policing, ktorá je v čase mieru hliadkovaním vo vzduchu, chcú zmeniť na plnohodnotnú protivzdušnú obranu s pravidlami umožňujúcimi zostrelenie cieľov a s osobitnými protidronovými systémami priamo na ich území (ERR). Takáto zmena potrebuje jednomyseľný súhlas všetkých 32 členských štátov NATO. Prichádza vo chvíli, keď Washington naznačuje ďalšie sťahovanie amerických vojakov z Európy.

Ako Rusko mení ukrajinské drony na problém NATO

Samotné drony sú väčšinou ukrajinské. Ukrajinské bezpilotné lietadlá s dlhým doletom útočia na ruskú ropnú infraštruktúru pri pobaltských hraniciach, najmä na terminály Usť-Luga a Primorsk v ruskej Leningradskej oblasti. Ruské jednotky elektronického boja rušia signál GPS alebo do systému vkladajú falošné súradnice. Drony tak vychýlia z kurzu a posunú ich na územie NATO. Ukrajina to priznala a ospravedlnila sa. Estónsky minister obrany potvrdil, že cieľom F-16 bol "s najväčšou pravdepodobnosťou ukrajinský dron, ktorý sa odchýlil z trasy" pod silným elektronickým rušením.

Táto operácia nestojí iba na fyzických dronoch, ale aj na informačnej vojne. Ruská rozviedka SVR 18. mája tvrdila, že ukrajinskí operátori dronov pôsobia na lotyšských vojenských základniach, a hrozila útokmi na lotyšské „rozhodovacie centrá“. Lotyšsko, Ukrajina aj USA tieto tvrdenia odmietli (ISW). Bielorusko podalo diplomatický protest s tvrdením, že dron vletel do jeho vzdušného priestoru z Litvy, hoci len niekoľko dní predtým jeho vlastná armáda cez horúcu linku varovala Litvu pred dronom letiaci opačným smerom. Litva označila protest za "priamy dôkaz bieloruskej spoluúčasti na ruskom informačnom útoku".

Vzorec sa tým uzatvára. Ruské elektronické rušenie vytláča ukrajinské drony do vzdušného priestoru NATO. Ruské spravodajské služby potom používajú tieto incidenty ako dôkaz, že pobaltské štáty útočia na Rusko. Dronová kampaň bežala súbežne s neohláseným ruským jadrovým cvičením z 19. mája, ktoré zahŕňalo aj odpaly rakiet z bieloruského územia (Defense News). Drony, dezinformácie a jadrové signály zasiahli v jednom týždni východné krídlo NATO naraz.

Tri krajiny, tri zlyhania systému

V Lotyšsku sa 14. mája rozpadla koalícia po nezvládnutej reakcii na dron, ktorý zasiahol ropný sklad v Rēzekne (LSM). Bola to prvá vláda členského štátu NATO, ktorá padla ako priamy dôsledok hybridnej vojny spojenej s dronmi. Premiér Andris Kulbergs vytvoril o šesť dní neskôr náhradnú koalíciu, no tá ešte neprešla žiadnou skúškou. Jeden detail ukazuje rozsah problému: Ukrajina ponúkla pobaltským štátom program radarového a detekčného sledovania dronov. Estónsko ho prijalo. Lotyšsko ho odmietlo. Dron, ktorý zasiahol Rēzekne, priletel neodhalený.

V Litve civilná ochrana zlyhala trikrát za päť dní. Núdzová aplikácia LT72 sa 20. mája zrútila pod náporom používateľov, 21. mája zobrazovala neaktuálne údaje a 22. mája zlyhala znova. Kryty vo Vilniuse boli zamknuté. Sirény sa nespustili. Prezidenta a premiérku presunuli do bunkrov.

Estónsky radar zachytil dron z 19. mája ešte pred tým, ako vstúpil do krajiny. Estónsko však nemá vlastné stíhačky. Bez rumunského pilota, ktorý bol práve vo vzduchu na cvičnom lete, by dron pokračoval bez zásahu.

O čom rozhodne Ankara

Zmena pobaltskej misie z hliadkovania na obranu si vyžaduje formálne rozhodnutie Severoatlantickej rady, stáleho riadiaceho orgánu NATO, v ktorom môže každý spojenec použiť veto. Najbližším reálnym momentom je summit v Ankare 7. a 8. júla.

Najvyšší veliteľ NATO generál Grynkewich 19. mája potvrdil, že Európa "by mala rozhodne počítať s ďalšími presunmi" amerických jednotiek. Vrstvená detekčná a veliteľská architektúra, ktorú Pobaltie potrebuje, pritom stojí na amerických systémoch. Európske náhrady sa ešte len budujú: Poľsko pripravuje 18 protidronových batérií a Lotyšsko hostí prvý inovačný testovací priestor NATO pre C-UAS, teda systémy proti bezpilotným lietadlám. Dnes však nič z toho nepokrýva pobaltské nebo.

Európsky parlament 21. mája vyjadril "plnú solidaritu". Solidarita nie je radarová sieť. Summit v Ankare ukáže, či je 32 spojencov ochotných zaplatiť techniku, ktorá jej dá vojenský obsah, práve v čase, keď krajina nesúca hlavnú časť architektúry protivzdušnej obrany NATO od stola odchádza.