Rím škrtá obranu pre energiu

Vláda Giorgie Meloniovej to označila za úspech. Európska komisia 3. júna oznámila, že členské štáty si budú môcť z rozpočtových pravidiel vyňať časť výdavkov na energetiku: najviac 0,3 % HDP ročne, spolu však najviac 0,6 % HDP do roku 2028. V prípade Talianska to znamená približne 14 mld. EUR dodatočného fiškálneho priestoru. Minister hospodárstva Giancarlo Giorgetti povedal, že je „spokojný“, a výsledok označil za niečo, čo bolo „pred niekoľkými mesiacmi nemysliteľné“. Vzápätí však dodal: „Je to dlhá a zložitá cesta. Uvidíme, ako sa skončí.“

Za veľkým číslom sú tri obmedzenia, ktoré mu berú väčšinu politickej váhy.

Požičané z kasární

Energetická doložka nevytvára nový fiškálny priestor. Zmestí sa do už existujúcej národnej únikovej doložky vo výške 1,5 % HDP, teda mechanizmu, ktorý vládam dočasne umožňuje míňať nad rámec bežných rozpočtových limitov. EÚ ho najprv aktivovala pre výdavky na obranu po ruskej invázii na Ukrajinu. Komisia teraz administratívnym oznámením, nie novou legislatívou, rozšírila okruh výdavkov, ktoré sa do toho istého stropu môžu započítať.

Každé euro, ktoré Taliansko použije v rámci tejto doložky na energetiku, nemôže použiť na obranu. Rím si túto výmenu vybral. Vláda pôvodne plánovala požičať si približne 14,9 mld. EUR cez SAFE, celoeurópsky program 45-ročných obranných pôžičiek za výhodných podmienok. Potom žiadosť znížila približne na 5 mld. EUR (Il Foglio, Euronews). Znamená to približne 10 mld. EUR, ktoré nepôjdu do vojenských investícií. Minister obrany Guido Crosetto reagoval priamo: „Politicky viem, že moja žiadosť nie je populárna, ale robím to pre krajinu.“

Odmietnuť SAFE neznamená ušetriť. Znamená to vzdať sa lacného financovania tankov, satelitov či stíhačiek v čase, keď je bezpečnostné prostredie v Európe najnapätejšie za celé desaťročia.

Zelené investície, nie lacnejší benzín

Druhé obmedzenie sa týka toho, čo sa za tieto peniaze dá kúpiť. Komisia vylúčila dotácie na fosílne palivá vrátane znižovania daní z pohonných hmôt, ktoré Taliansko opakovane predlžovalo za vysokú cenu. Do výnimky sa môžu započítať len zelené investície: obnoviteľné zdroje, elektrické siete, batériové úložiská, tepelné čerpadlá či elektromobily.

Meloniová rámcovala tlak na zmenu pravidiel ako úľavu od vysokých účtov za energie. Komisia odpovedala: „Ponukový šok sa nedá riešiť stimulovaním dopytu.“ Angelo Bonelli z talianskych Zelených to povedal ešte otvorenejšie: „Brusel vylúčil využitie európskej flexibility na financovanie zliav pri tankovaní.“

Talianske titulky o „14 miliardách na náklady na energie“ preto zavádzajú. Peniaze majú financovať energetickú transformáciu, nie lacnejší benzín.

Kto ich vie reálne minúť

Doložka je na žiadosť otvorená všetkým 27 členským štátom. V praxi však prístup k nej nebude rovnaký. Desať krajín je v postupe pri nadmernom deficite, teda vo formálnom procese EÚ pre štáty, ktorých schodok presahuje 3 % HDP. Každý nový výdavok, ktorý si cez doložku započítajú, sa musí zmestiť do záväznej trajektórie znižovania deficitu.

Najvýrečnejším príkladom je Francúzsko. Paríž je v postupe pri nadmernom deficite a snaží sa dostať schodok pod kontrolu do konca desaťročia. Francúzske ministerstvo financií sa k energetickej doložke nevyjadrilo. Toto mlčanie hovorí viac než rímske oslavy: pre krajinu, ktorá už teraz zápasí so škrtmi, ponúka doložka flexibilitu najmä na papieri.

Na tomto prípade je viditeľná širšia stratégia Komisie: dať vládam politický titulok, ale zachovať fiškálnu disciplínu. Vysoko zadlžené krajiny, ktoré mali byť hlavnými príjemcami flexibility, boli doteraz najopatrnejšie aj pri aktivácii pôvodnej obrannej doložky. Taliansko získalo uznanie. Brusel si ponechal pravidlá.

Ministri financií EÚ sa ako Rada Ecofin stretnú 11. júna. Európska rada bude nasledovať 18. a 19. júna. Obe inštitúcie musia návrh ešte schváliť. Ak sa strop dá vždy natiahnuť podľa aktuálnej krízy, zostáva otázka, čo má vlastne vynucovať.