Rosatom prežil európske sankcie

Nemecká továreň na jadrové palivo dostala minulý mesiac povolenie vyrábať komponenty pre reaktory s využitím technológie ruského štátu. Nemecká vláda tvrdí, že s tým politicky nesúhlasí, no právne tomu zabrániť nevie. Práve v tomto rozpore je vidieť medzeru v európskom sankčnom režime: EÚ odrezala ruské uhlie, väčšinu ropy aj veľkú časť plynu, ale civilný jadrový obchod nechala takmer nedotknutý.

Dolné Sasko 22. júla schválilo rozšírenie závodu na palivové články v Lingene, ktorý prevádzkuje dcérska firma francúzskej spoločnosti Framatome. Továreň tak bude môcť vyrábať palivové súbory pre reaktory VVER, sovietsky typ reaktora, ktorý stále funguje v elektrárňach v strednej a východnej Európe (Framatome, BMUKN). Výroba stojí na licenciách, technológii a strojoch od TVEL, palivovej divízie ruskej štátnej jadrovej korporácie Rosatom.

Prečo Berlín schválil to, s čím nesúhlasí

Spolkové ministerstvo životného prostredia uviedlo, že nemalo právny dôvod povolenie odmietnuť. Nemecký atómový zákon rieši bezpečnosť, nie geopolitiku, a súčasné sankcie EÚ sa na civilnú jadrovú spoluprácu nevzťahujú (BMUKN). Dolnosaský minister životného prostredia Christian Meyer označil ruskú účasť za nesprávnu, no dodal, že krajina konala pod spolkovým dohľadom a licenciu nemohla zamietnuť (NDR).

Schválenie však obsahuje bezpečnostné obmedzenia: limity pre prístup pracovníkov Rosatomu, oddelenie IT systémov a kontroly hardvéru (ZEIT). Nemecko sa teda snaží ruskú účasť riadiť, nie odstrániť.

Prečo EÚ túto medzeru zatiaľ nezavrela? Dôvody sú dva: technický a politický.

Jadrové palivo nie je komodita, ktorú možno vymeniť ako ropu. Palivový súbor je presne navrhnutý komponent pre konkrétny reaktor, licencovaný národným regulátorom a zavážaný podľa pevného harmonogramu. Framatome uvádza, že v EÚ funguje 19 reaktorov VVER (Framatome). Nahradiť ich palivo ruského pôvodu znamená pripraviť nové návrhy, testovacie súbory a schválenie pre každú elektráreň zvlášť. Takýto proces sa meria v rokoch.

Politická prekážka je jednoduchšia. Sankcie EÚ si podľa článku 31 Zmluvy o EÚ vyžadujú jednomyseľný súhlas (EUR-Lex). Jedna vláda tak vie zablokovať celý balík. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó povedal, že jadrové sankcie by ohrozili rozšírenie elektrárne Paks II, projekt vedený Rosatomom a financovaný ruským štátnym úverom až do výšky 10 mld. EUR (Agenzia Nova, World Nuclear Association).

Kde je skutočná závislosť

Najsilnejšiu pozíciu nemá Rusko pri samotnom uráne, ale v jeho spracovaní. Podľa Agentúry Euratomu pre zásobovanie dodalo Rusko v roku 2024 približne 15,6 % prírodného uránu pre EÚ, no asi 22,4 % konverzných služieb, teda premeny uránovej rudy na plyn vhodný na obohacovanie, a 23,5 % obohacovacích služieb, pri ktorých sa zvyšuje podiel štiepneho materiálu tak, aby palivo mohlo poháňať reaktor (Euratom Supply Agency, S&P Global). Tieto články reťazca sa nahrádzajú ťažšie, pretože vo svete ich vo veľkom rozsahu zvláda len niekoľko zariadení.

Krajiny s reaktormi VVER sa delia na tri skupiny. Česko a Bulharsko už prechádzajú na iné palivo: Temelín dostal poslednú dodávku od TVEL koncom roka 2024 a piaty blok Kozloduja zaváža palivo od Westinghouse (Seznam Zprávy, Sega). Slovensko má zmluvy so západnými dodávateľmi podpísané, no ešte nie plne zavedené vo všetkých piatich reaktoroch. Keďže jadro vyrába približne 62 % slovenskej elektriny, priestor na výpadky je menší (Reuters, World Nuclear Association). Maďarsko zatiaľ pre Paks nelicencovalo žiadne západné palivo; prvé alternatívne súbory od Framatome sa očakávajú okolo roka 2028 (Atlatszo).

Francúzsko do toho vnáša dodávateľský rozmer. Reuters uviedol, že v roku 2025 dovážalo 39 % obohateného uránu z Ruska (Reuters). Orano, francúzska firma z palivového cyklu, uprednostňuje postupne klesajúce kvóty pred náhlym odrezaním. Framatome zároveň môže na rozšírení výroby pre reaktory VVER v Lingene obchodne získať. Paríž tak vystupuje ako zástanca diverzifikácie, no zároveň profituje zo súčasného stavu.

Ekonomický argument pre termíny

Spojené štáty už ukázali strednú cestu. Washington v roku 2024 zakázal dovoz ruského uránu, ale ponechal dočasné výnimky tam, kde ešte neexistujú náhrady (Congress). EÚ porovnateľný návrh nepredložila, hoci sa v pláne REPowerEU zaviazala ukončiť energetickú závislosť od Ruska (European Commission).

Westinghouse, Framatome a európske obohacovanie naviazané na Urenco by získali zákazky a jasnejší dôvod investovať do novej kapacity. Neistota okolo postupu EÚ už podľa Reuters brzdí investičné rozhodnutia v Urencu (Reuters). Rosatom by prišiel o príjmy. Budapešť by prišla o časť diplomatickej páky.

Okamžitý plošný zákaz by bol riskantný, pretože niektoré reaktory zatiaľ na neruskom palive fungovať nevedia. Žiadny zákaz zase ponecháva Rosatom hlboko v európskej energetickej infraštruktúre na ďalšie desaťročie. Z dostupných dôkazov vychádza tretia možnosť: záväzné termíny nastavené podľa toho, kedy vie každý reaktor reálne prejsť na iné palivo, a výnimky pre tie prípady, kde náhrada zatiaľ skutočne neexistuje. Bez toho bude Európa jednou vetou sankcionovať ruskú energiu a druhou povoľovať ruskú jadrovú spoluprácu.