Zásah v Rotterdame odhalil diery v sankciách EÚ

Holandskí colníci otvorili desiatky kontajnerov na lodi, ktorá pravidelne premáva medzi Rotterdamom a Petrohradom. Našli v nich čelné sklá, dvere áut, motorový olej a systémy na filtráciu vzduchu. Všetko tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie. Pôvod sa niekto pokúsil zakryť tým, že z výrobkov strhol štítky a nalepil nové. Kapitána zadržali priamo na mieste. Následne prišli razie na adresách v Rotterdame a Amsterdame (Duane Morris).

Nejde o exotické technológie, ale o bežný spotrebný priemyselný tovar: súčiastky, vďaka ktorým zostávajú v prevádzke nákladné autá aj vojenské vozidlá. Pred sankciami ich európski výrobcovia do Ruska dodávali bez obmedzení. EÚ dnes zakazuje vývoz širokého okruhu tovarov do Ruska, vrátane stoviek produktových kategórií. Zakázať vývoz je však jednoduchšie ako ho reálne zastaviť.

Prácu robia tri krajiny

Vymáhanie sankcií je v EÚ takmer úplne decentralizované. Každý štát si robí vlastné colné kontroly. Neexistuje spoločná databáza rizikových zásielok, jednotný štandard kontrol ani únijný orgán, ktorý by vymáhal pravidlá pri tovare.

Poľsko vytvára 56 % všetkých upozornení v systéme Rapid Information Form, teda v európskom mechanizme na hlásenie podozrivých vývozov. Je to viac než zvyšných 26 členských štátov dokopy. Holandsko a Fínsko vedú špecializované trestné vyšetrovania cez osobitné tímy. Ostatné krajiny za nimi výrazne zaostávajú.

Írsko od roku 2022 neviedlo ani jedno trestné stíhanie za porušenie sankcií. Keď EÚ uložila členským štátom povinnosť kriminalizovať porušovanie sankcií do mája 2025, termín splnili iba Estónsko a Fínsko. Európska komisia preto začala konania pre porušenie povinností proti 18 z 27 členských štátov, vrátane Nemecka, Francúzska a Španielska.

Obchádzka, na ktorú colníci nestačia

Rotterdamský prípad sa týka najhrubšej formy obchádzania pravidiel: prelepených škatúľ na priamej trase do Ruska. Ťažší problém je legálne presmerovanie obchodu.

Od roku 2022 prudko vzrástol vývoz sankcionovaného tovaru z EÚ do viacerých krajín Strednej Ázie. Kirgizsko, Arménsko a Kazachstan patria do Eurázijskej hospodárskej únie, teda colnej únie s Ruskom. Keď tovar prejde vstupnou kontrolou, môže sa v rámci tohto priestoru voľne presúvať. Oxfordská štúdia zistila, že nárast vývozu sankcionovaného tovaru do týchto krajín sa začal v priebehu niekoľkých dní po zavedení sankcií. Načasovanie ponecháva len malý priestor na náhodu, hoci o absolútnych objemoch sa stále vedie spor a časť percentuálnych nárastov vychádza z veľmi nízkeho základu, nie z masívnych obchodných tokov.

EÚ prvýkrát použila svoj nástroj proti obchádzaniu sankcií voči Kirgizsku v apríli 2026. Štyri roky po tom, čo bol tento vzorec viditeľný.

Keď je výnimkou samotný zákon

V Írsku je slabým miestom samotné pravidlo. Aughinish Alumina, najväčšiu európsku rafinériu oxidu hlinitého, vlastní ruský kovopriemyselný koncern Rusal. Oxid hlinitý, teda surovina na výrobu hliníka, prúdi z Aughinishu do hutí Rusalu. Vyšetrovanie vysledovalo tento materiál ďalej k výrobcom balistických rakiet Iskander a dronov Shahed, ktoré Rusko používa proti Ukrajine.

Všetko je to legálne. Oxid hlinitý bol zo sankcií EÚ zámerne vyňatý, pretože európske huty vo Francúzsku a Švédsku závisia od produkcie Aughinishu. Írsky premiér označil sankcie voči závodu za „kontraproduktívne“.

Kapitán z Rotterdamu čelí trestnému stíhaniu. Vlastníkom Aughinishu nehrozí nič. Rozdiel je v tom, že Brusel pre jeden prípad napísal zákaz a pre druhý výnimku.

Pripravovaný 21. sankčný balík, ktorý sa očakáva koncom júna, to nezmení. Európska komisia už naznačila, že výnimka pre Aughinish zostane. Návrh úplného zákazu európskych lodných a poisťovacích služieb pre ruské ropné tankery blokujú Grécko, Cyprus a Malta, ktorých námorný sektor je od tohto obchodu závislý. Tam, kde sú európske obchodné záujmy dosť veľké, sa vymáhanie sankcií končí na hranici samotného zákona.