Rusko buduje zázemie pre 115,000 vojakov

Satelitné snímky, ktoré vyhodnotila spoločná švédsko-nórsko-dánsko-pobaltská investigatíva, ukazujú zrýchľujúcu sa ruskú vojenskú výstavbu na viacerých miestach od Arktídy po Baltské more. V analýze nočného osvetlenia bolo za posledný rok jasnejších najmenej 16 z 19 sledovaných vojenských lokalít. V Pečenze, Petrozavodsku, Luge a Baltiysku sú viditeľné nové kasárne, muničné sklady aj priestory na zhromažďovanie techniky (SVT). Samo osebe to nedokazuje bezprostredný útok. Dokazuje to, že ruská vojenská reorganizácia sa mení na fyzickú infraštruktúru. Otázka preto znie, či NATO dokáže spevniť koridor pre posily z Nemecka až k fínskej arktickej hranici skôr, než sa tieto objekty naplnia vojakmi.

Čo pridávajú satelity

Investigatíva SVT, NRK, DR a Delfi sleduje oblúk výstavby od polostrova Kola po kaliningradskú exklávu. Nejde o novoobjavené lokality. O obnovení Leningradského vojenského okruhu a rozširovaní jednotiek pri Fínsku sa vedelo už skôr (Arctic Today). Satelitné dôkazy však potvrdzujú, že plány sa naraz menia na stavby na viacerých miestach a tempo sa zvýšilo po vstupe Švédska a Fínska do NATO.

Čísla o vojakoch treba čítať presne. Veliteľ fínskej armády Pasi Välimäki povedal, že počet ruských síl pri Fínsku by sa po vojne na Ukrajine mohol zvýšiť z približne 20 000 na asi 80 000 (GP, Meduza). Číslo 115 000 označuje predpokladanú kapacitu infraštruktúry vo všetkých sledovaných lokalitách, nie počet už nasadených vojakov (Militarnyi, SVT). Šéf švédskej vojenskej rozviedky Thomas Nilsson označil výstavbu za vážnu hrozbu, no opísal ju ako štruktúru, ktorú možno naplniť až vtedy, keď to umožní vojna na Ukrajine. Dánsky generálmajor Brian Nissen považuje bezprostrednú hrozbu za nízku (Berlingske).

Rusko dnes leje betón. Či doň dokáže dostať aj vojakov, závisí od vojny, ktorú ešte neukončilo.

Predná línia NATO sa hýbe rýchlejšie než jej zázemie

Odpoveď NATO prišla niekoľko dní pred zverejnením investigatívy. 6. júna začali fungovať Forward Land Forces Finland: švédsky vedená bojová skupina s približne 600 vojakmi v meste Boden vo Švédsku a mnohonárodný štábny prvok v Rovaniemi vo Fínsku, oba pod velením najvyššieho spojeneckého veliteľa NATO (Finnish Government, NATO). Jednotka má byť schopná narásť na úroveň brigády a rýchlo sa presunúť do Fínska.

Fínska pozícia stojí skôr na posilňovaní než na panike. Výskumník Fínskeho inštitútu poznamenal, že samotné rozšírenie v Petrozavodsku nie je pre fínsku bezpečnosť „osobitne významné“, pretože Helsinki a NATO s ruským prezbrojovaním počítali už počas prístupového procesu (Yle).

Nemecko ako úzke hrdlo za frontovou líniou

Ťažší problém leží ďalej v tyle. Nemecko nie je frontovým štátom, no východné a severné krídlo NATO sa bez nemeckých železníc, ciest a vzdušného priestoru posilňovať nedá. Luftwaffe nedávno nacvičovala využitie civilného letiska v Hamburgu ako vojnového logistického uzla pre severnú protivzdušnú obranu (Bundeswehr). V Litve sa natrvalo rozmiestňuje veľká bojová brigáda, prvé takéto nasadenie Bundeswehru na území bývalého Sovietskeho zväzu. Plnú operačnú pripravenosť má dosiahnuť v roku 2027 (Süddeutsche Zeitung).

Nemecko chce vybudovať najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe, no samo tento cieľ rámcuje horizontom roku 2039. Vo výdavkoch na obranu ako podiele HDP je dnes medzi európskymi štátmi NATO približne na jedenástom mieste (ZDFheute). Dánsko naopak po incidentoch s dronmi investuje 2,1 mld. dánskych korún do nových schopností a svoje prielivy a mosty berie ako úzke miesta NATO, nie iba ako domácu infraštruktúru (BT).

Skutočná obranná rezerva Európy je v rozdiele medzi prednými nasadeniami NATO a logistickým reťazcom za nimi. Frontové štáty, teda Fínsko, Pobaltie a Švédsko, sa integrujú rýchlo. Tranzitné štáty, najmä Nemecko, testujú civilnú infraštruktúru na vojenské použitie, no kapacity budujú v horizonte desaťročí. Ruské stavby bežia podľa kratšieho kalendára. Betón už tvrdne.