Ruskí hackeri sledujú zbrane cez kamery

Lacná bezpečnostná kamera na stene európskeho skladu, stále s pôvodným heslom od výrobcu, sa potichu stala súčasťou ruskej sledovacej siete. Ruskí štátni hackeri cez ňu podľa holandských spravodajských služieb sledovali trasy dodávok zbraní na Ukrajinu. Majiteľ kamery sa to nemusí nikdy dozvedieť. Holandsko začiatkom júla opísalo operáciu, pri ktorej boli v krajinách NATO napadnuté IP kamery pozdĺž vojenských logistických trás (AIVD, DW).

Tento obraz dobre vystihuje, čo dnes európske vlády hovoria čoraz otvorenejšie: ruské kybernetické operácie proti civilnej infraštruktúre nie sú občasné incidenty. Sú trvalou súčasťou prostredia.

Fínske úrady to opisujú slovom „arkipäivää“, teda každodennosť (Yle). NATO 13. júla odsúdilo „pretrvávajúce škodlivé kybernetické aktivity“ Ruska a použilo jazyk, ktorý smeruje k rovnakému záveru (NATO). Nejde o jeden prienik, ktorý sa vyšetrí a uzavrie. Ide o dlhodobú operáciu, s ktorou musia štáty počítať.

Kopírovanie každého kľúča v budove

Starý obraz kybernetického útoku vyzeral ako vlámanie: niekto sa dostane dnu, niečo ukradne a odíde. To, čo dnes opisuje viacero európskych služieb, sa viac podobá situácii, v ktorej si útočník skopíruje všetky kľúče od budovy, naučí sa rozpis strážnej služby, zmapuje zásobovacie trasy a občas spustí požiarny poplach, aby zistil reakčný čas.

Vstupný bod býva často banálny: starý router, slabé heslo, zariadenie, ktoré nikto roky neaktualizoval. Fínska spravodajská služba Supo tvrdí, že práve takéto slabiny využíva 16. centrum ruskej FSB na špionáž proti energetickým a obranným firmám (Supo). Netreba na to žiadny výnimočný nástroj.

Strategicky vážne je to, čo nasleduje po prieniku. Útočníci kradnú prihlasovacie údaje, teda skopírované kľúče, a cez ne sa presúvajú z jedného systému do druhého: z vestibulu do skladu, potom do riadiacej miestnosti. Sledujú internú komunikáciu, mapujú fungovanie organizácie a prístup si udržiavajú mesiace alebo roky. Špionáž mapuje terén. Záplavy bezcennej prevádzky, ktoré zhodia weby, vytvárajú hluk. Deštruktívny malvér môže zostať nečinný, pripravený na použitie pri eskalácii (ENISA).

Rôzne krajiny, rovnaká kampaň

Každá krajina vidí hrozbu cez vlastnú zraniteľnosť. Vo Fínsku ide najmä o okraj siete: energetické firmy a ďalšie kritické sektory sú cieľom dlhodobej špionáže. Ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová aktivitu odsúdila a predvolala ruského veľvyslanca (MTV Uutiset).

V Poľsku má rovnaká hrozba podobu logistického koridoru. Keďže Poľsko patrí medzi hlavné tranzitné trasy pomoci Ukrajine, čelí kybernetickým operáciám popri fyzickej sabotáži. Minister zahraničných vecí Radosław Sikorski hovoril o dôveryhodných spravodajských informáciách, podľa ktorých Rusko plánuje ďalšie akcie; v jednom rade spomenul podpaľačstvo, útoky na železnice, prieskum infraštruktúry aj digitálne prieniky (RMF24, Rzeczpospolita).

Tieto opisy si neprotirečia. Sú to rôzne plochy tej istej kampane: získať prístup, sledovať siete, mapovať závislosti, narúšať vybrané ciele a zvyšovať náklady štátom, ktoré podporujú Ukrajinu.

Platí však dôležitá výhrada. Časť varovaní stojí na utajených spravodajských informáciách, ktoré vlády nemôžu zverejniť. Pripisovanie útokov Rusku je oficiálne hodnotenie, nie verejný dôkaz pred súdom. Poľské ministerstvo zahraničia sa odvolalo na pozíciu EÚ, ktorá spája deštruktívne operácie so 16. centrom FSB (WP). Je to vierohodné a inštitucionálne podložené, no zvonka nie úplne overiteľné.

Zákony sú pripravené, routre nie

Európska právna odpoveď sa posunula rýchlo. Dva hlavné nástroje, smernica NIS2 a Akt o kybernetickej odolnosti, majú spoločnú logiku: presunúť zodpovednosť vyššie. Nie iba na preťažené IT oddelenie, ale na vedenie firiem a výrobcov zariadení (NIS2 Directive).

NIS2 zavádza právnu zodpovednosť vrcholového manažmentu za kybernetickú bezpečnosť a sprísňuje nahlasovanie incidentov vo väčšom počte sektorov. Akt o kybernetickej odolnosti mieri priamo na problém kamier a routrov: výrobcovia majú dodávať produkty s bezpečnými východiskovými nastaveniami, nie s továrenskými heslami (EUR-Lex CRA).

Slabé miesto je vykonávanie. Smernica nedokáže okamžite opraviť každý starý router ani nahradiť každé pôvodné heslo. Prenos NIS2 do národných právnych poriadkov je v členských štátoch nerovnomerný. Architektúra je rozumná, no zapojenie ešte nie je hotové.

Pre európskych občanov je posun rovnako pojmový ako technický. Kybernetická bezpečnosť už nie je upratovanie po veľkom útoku. Je to údržba infraštruktúry: priebežné odhaľovanie prienikov, aktualizácie, kontrola dodávateľov a pripravenosť reagovať na incidenty. Je to menej nápadné než jeden veľký titulok, ale náročnejšie na výdrž.

Ďalšou skúškou nebude to, či má Európa správne zákony na papieri. Rozhodne skôr to, či sa staré kamery, neaktualizované routre a nepripravené vedenia firiem zmenia skôr, než Rusko využije prístup, ktorý si už vybudovalo.