Rusko mieri na ukrajinské rozvodne

Ruské ministerstvo obrany 30. augusta oznámilo, že pripravuje „masívne údery“ na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Moskva ich označila za odvetu za ukrajinské útoky na ruské rafinérie (Euronews, The Irish Times). Vo vyhlásení nebol dátum útoku, zoznam cieľov ani typ zbraní. Hrozba však pôsobí vierohodne, pretože Rusko už počas dvoch zím ukázalo, že vie zasiahnuť tie časti ukrajinskej energetickej sústavy, ktoré európske peniaze, náhradné diely ani protivzdušná obrana nedokážu obnoviť dosť rýchlo.

Kde sa Rusko naučilo mieriť

Medzi minulou a nadchádzajúcou zimou sa zmenil najmä výber cieľov. Od októbra 2025 do apríla 2026 smerovalo takmer 60 % overených ruských útokov na menšie rozvodne. Predchádzajúcu zimu to bolo 31 % (The Washington Times). Tento posun je dôležitý preto, že Ukrajina má približne 120 veľkých vysokonapäťových rozvodní. Tie sa dajú jednotlivo spevniť a brániť. Menších distribučných uzlov sú však tisíce a žiadny systém protivzdušnej obrany ich nedokáže pokryť všetky.

Rusko využíva detailnú znalosť ukrajinskej siete, ktorá vznikala ešte v sovietskom období, aby odpájalo výrobu od odberateľov a spomaľovalo opravy (IEA). Poľský bezpečnostný think-tank OSW zistil, že vykurovacia sezóna 2025 – 2026 bola prvou, v ktorej Rusko vo veľkom narúšalo aj systémy centrálneho zásobovania teplom. Výpadky elektriny sa tak menili na problémy s kúrením, vodou a hygienou (OSW). Kampaň už teda neznamená len vypínanie prúdu. V mestách vytvára podmienky, v ktorých sa nedá normálne žiť.

Výmena úderov sa zároveň stupňuje. Volodymyr Zelenskyj 29. augusta nariadil strojnásobiť diaľkové dronové útoky na Rusko na 1 000 denne (The Guardian). Ukrajinské sily v auguste zasiahli ruské rafinérie najmenej 21-krát vrátane závodu Kiriši pri Petrohrade (NV). Oznámenie Moskvy preto treba čítať súčasne ako hrozbu odvety aj ako pokus získať páku pred zimou.

Tri nástroje, všetky s úzkymi miestami

Európa má tri spôsoby, ako Ukrajine pomôcť prežiť ďalšiu energetickú kampaň. Pri každom sú však limity dôležitejšie než samotné oznámenia pomoci.

Prvým nástrojom je dovoz elektriny. Ukrajinská sieť je od marca 2022 synchronizovaná s kontinentálnou Európou, takže elektrina môže prúdiť cez slovenskú, maďarskú, rumunskú a poľskú hranicu. Reálny objem, ktorý Ukrajina dokáže kúpiť a prijať, sa pohybuje okolo 2,1 GW (Green Deal Ukraina). Vo februári 2026 dosiahol dovoz rekordných 1 262,8 GWh a využil takmer 90 % dostupnej kapacity (DiXi Group). Táto záchranná linka je skutočná, ale má strop: dovoz nemôže nahradiť zničené elektrárne.

Druhým nástrojom je opravárenský reťazec. Európska komisia uvádza, že predchádzajúca pomoc zahŕňala viac ako 7 000 transformátorov, šesť autotransformátorov, viac než 11 000 generátorov a tisíce elektrických komponentov (European Commission, EEAS). Komisia 24. augusta schválila aj 6,1 mld. EUR na ukrajinskú protivzdušnú a protiraketovú obranu (European Commission). Júnová výzva darcom však zároveň priznala, že Fond na podporu energetiky Ukrajiny je už plne alokovaný a nepokryté zimné potreby presahujú 650 mil. EUR (energy.ec.europa.eu). Ešte väčším problémom je fyzická výroba: veľké transformátory pre siete 330 až 750 kV sa vyrábajú 12 až 18 mesiacov (DIIS). Peniaze prídu za týždne. Funkčné zariadenia nie.

Tretím nástrojom je protivzdušná obrana a práve tu je rozdiel medzi potrebou a dodávkami najväčší. Zelenskyj 8. augusta povedal, že existuje americká dohoda o mesačných dodávkach interceptorov Patriot, no ich objem nestačí na ochranu pred ruskými útokmi (Euromaidan Press). Švédsko-dánsky systém krátkeho dosahu má doraziť až o ďalších 12 mesiacov (regeringen.se).

Preteky v nahrádzaní škôd

Najkonkrétnejšiu odpoveď zatiaľ ponúkajú severské a pobaltské štáty. Švédsko v júni vyčlenilo takmer 1,5 mld. SEK (asi 130 mil. EUR) na ukrajinské energetické zásobovanie, najmä cez generátory, batérie a prácu MAAE na jadrovej bezpečnosti (regeringen.se). Litva 28. augusta dodala do Kyjeva a Žytomyra 28,31 tony sieťového vybavenia vrátane transformátorov a prepäťovej ochrany (Ukrainska Pravda, Censor.NET). Fínsko vložilo 40 mil. EUR do iniciatívy PURL, teda nákupného kanála NATO, cez ktorý sa pre Ukrajinu obstaráva americká protivzdušná technika (defmin.fi).

Ruskou výhodou je čas. Európa vie Ukrajine poslať peniaze rýchlejšie, než dokáže vyrobiť transformátory alebo rozšíriť protivzdušnú obranu nad tisíce menších cieľov. Ak interceptory a sieťové vybavenie dorazia skôr, než sa začne trvalejšia vlna útokov, táto výhoda sa zmenší. Výrobné lehoty však naznačujú, že sa nezmenší dosť.