Rusko mieri na lotyšský 5% prah

Lotyšsko bude voliť 3. októbra 2026. O miesta v Saeime, lotyšskom parlamente, sa uchádza štrnásť kandidátnych listín a viaceré strany sa v prieskumoch pohybujú okolo päťpercentnej hranice potrebnej na vstup do parlamentu (Saeima, CVK). Do baltského mediálneho priestoru zároveň prenikajú nepriateľské naratívy z Ruska. Otvorenou otázkou zostáva, či vôbec niekto dokáže zmerať ich účinok skôr, než voliči prídu k urnám.

Verejné dôkazy zatiaľ neukazujú na prelomenie volebných systémov ani na priame manipulovanie výsledkov. Ukazujú niečo menej uchopiteľné: dlhodobú snahu oslabiť dôveru, ktorú voliči potrebujú na posúdenie strán aj samotného procesu. Ruské ministerstvo zahraničných vecí šírilo tvrdenia, že pobaltské štáty pripravujú „masové deportácie“ rusky hovoriacich obyvateľov. Litva, Lotyšsko a Estónsko tieto tvrdenia v spoločnom diplomatickom proteste odmietli ako vymyslené (Lrytas, Labdien.lv). Estónsko si pre tú istú kampaň osobitne predvolalo ruského zástupcu (ERR Estonia).

V lotyšských komentároch sa aj samotné hlasovanie čoraz viac opisuje ako bezpečnostná otázka. Dezinformácie totiž môžu šíriť apatiu, podozrievanie inštitúcií a pochybnosti o férovosti kampane (IR). Cieľom nemusí byť prevrátenie výsledku. Stačí, ak časť voličov odradia od účasti alebo presvedčia, že výsledku sa nedá veriť. Pri rozdrobených voľbách potom o tom, kto sa dostane do parlamentu, môžu rozhodnúť malé posuny v účasti.

Ľudia a siete, nielen heslá

Verejne dostupné informácie naznačujú aj organizovanú činnosť za samotnými naratívmi. Lotyšská bezpečnostná služba VDD požiadala prokuratúru, aby obvinila štyroch ľudí pre podozrenie, že zbierali spravodajské informácie cez prokremeľskú sieť „Baltskí antifašisti“ (VDD Latvia). V Litve televízia TV3 informovala, že náborári ponúkali peniaze za videozábery z okolia vojenského výcvikového priestoru Pabradė. Takýto materiál sa neskôr mohol použiť ako „dôkaz“, že odtiaľ štartovali drony smerom na Rusko (TV3).

Vzorec je zrozumiteľný: vytvoriť pochybnosti o právach menšín a vojenských zámeroch, potom nechať demokratické spoločnosti, aby sa o ne hádali pod tlakom kampane. Poľská štátna tlačová agentúra opísala podobné postupy na inom okraji NATO vrátane obrázkov vytvorených umelou inteligenciou na TikToku a naratívov namierených proti výdavkom na obranu pred summitom v Ankare (PAP). Viaceré krajiny teda pomenúvajú rovnaký ruský tlak. Len Lotyšsko mu však čelí počas rozdrobených parlamentných volieb, v ktorých môže niekoľko tisíc hlasov rozhodnúť o tom, ktoré strany prejdú cez prah.

Kde nástroje fungujú a kde už nie

Európa si od roku 2022 vybudovala viacero vrstiev obrany. Akt o digitálnych službách, teda európske pravidlá, ktoré veľkým platformám ukladajú povinnosť posudzovať riziká pre voľby a verejnú debatu, dáva Európskej komisii dohľad nad tým, ako platformy riešia systémové hrozby (DSA). Európska únia zakázala vysielanie RT a Sputniku (nariadenie Rady 2022/350). V Rige zároveň sídli Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu (NATO StratCom COE).

Tieto nástroje fungujú tam, kde má štát alebo Únia jasne identifikovateľný cieľ. Platformy možno dostať pod tlak cez Akt o digitálnych službách. Vysielateľov možno zakázať nariadením Rady. Špionáž možno stíhať, ako ukazuje prípad VDD. Slabým miestom je priestor medzi tým: šifrované kanály, kópie spravodajských webov, polouzavreté skupiny na sociálnych sieťach a platení sprostredkovatelia, ktorých je ťažké priradiť ku konkrétnemu zadávateľovi a ešte ťažšie zasiahnuť pred voľbami. Prvá právna reakcia na informačnú operáciu stále leží na národných úradoch. Tie však pracujú tempom vyšetrovania, nie tempom kampane.

Čo voliči stále nedostali

Verejný záznam obsahuje diplomatické protesty, varovania bezpečnostných služieb a mediálne analýzy. Neobsahuje však forenznú správu platforiem, ktorá by ukázala, ktoré siete tieto naratívy šírili a koľko ľudí zasiahli. Nehovorí ani, či sa postoje voličov posunuli. A hlasy, ktorými Rusko vo svojom naratíve najviac argumentuje, teda rusky hovoriaci obyvatelia Lotyšska a Estónska, sú vo verejnej debate o ich údajnom prenasledovaní do veľkej miery neprítomné.

Hrozba je dôveryhodná a obavy úradov sú reálne. Pred 3. októbrom však voliči potrebujú konkrétnejšie informácie od troch aktérov. VDD môže zverejniť dôkazy o hrozbe tak, aby neohrozila živé prípady. Platformy podliehajúce Aktu o digitálnych službách môžu zverejniť údaje o dosahu a odstraňovaní koordinovaných kampaní zameraných na lotyšských voličov. Európska komisia môže verejne povedať, či sa v tomto prípade používajú volebné nástroje Aktu o digitálnych službách. Varovania bez verejných dôkazov totiž riskujú, že sa stanú presne tým, proti čomu majú bojovať: ďalším dôvodom neveriť inštitúciám.