Rusko varuje diplomatov po zásahu Kyjeva

Rusko 24. mája zaútočilo na Ukrajinu 690 zbraňami, čo bol jeden z najväčších jednotlivých úderov od začiatku plnohodnotnej invázie vo februári 2022. Medzi nimi bola aj hypersonická raketa Orešnik, prvýkrát namierená na Kyjevskú oblasť. O deň neskôr Moskva vyzvala všetkých zahraničných diplomatov, aby opustili hlavné mesto. Odmietli. Solidarita je skutočná. Vojenský štít, ktorý by ju kryl, však neexistuje.

Zbraň sa približuje

Orešnik je mobilná balistická raketa stredného doletu odpaľovaná z pozemnej platformy. Táto kategória zbraní bola počas studenej vojny zakázaná zmluvou INF, teda dohodou z Reaganovej éry, ktorá zakazovala pozemné rakety s doletom od 500 do 5 500 km. Zmluva sa rozpadla v roku 2019. Orešnik letí rýchlosťou Mach 10, rozdeľuje sa na 36 submunícií v šiestich blokoch hlavíc a Kyjev zasiahne za menej než desať minút. Žiadny ukrajinský ani európsky systém protivzdušnej obrany ho zatiaľ nezachytil.

Úder z 24. mája pri Bilej Cerkvi, približne 80 km južne od Kyjeva, bol tretím bojovým použitím tejto rakety. Každý štart ju posunul bližšie k hlavnému mestu: v novembri 2024 Dnipro, v januári 2026 Ľvov, teraz Kyjevská oblasť (Kyiv Independent). Rusko ju zakaždým odpálilo bez výbušnej hlavice a spoliehalo sa len na kinetický účinok nárazu (ISW, hodnotenie z 24. mája). Pri rýchlosti Mach 10 je konvenčná hlavica takmer nadbytočná. Schopnosť je otestovaná. Zdržanlivosť je politické rozhodnutie, ktoré môže Moskva kedykoľvek zmeniť.

Diplomati zostávajú, Washington mlčí

Niekoľko hodín po útoku vyzvalo ruské ministerstvo zahraničných vecí všetkých diplomatov a cudzincov, aby odišli z Kyjeva. Odôvodnilo to plánovanými „systematickými údermi“ na vojenskú infraštruktúru (EuroMaidan Press). Lavrov na Putinov pokyn priamo volal americkému ministrovi zahraničných vecí Rubiovi a odporučil evakuáciu amerického veľvyslanectva (NDTV). Tým, že Moskva kontaktovala Washington osobitne ešte pred spoločnou západnou reakciou, skúšala oddeliť Spojené štáty od európskych spojencov.

Európa reagovala rýchlo. Veľvyslanec EÚ v Kyjeve verejne napísal, že diplomati Únie zostanú (Le Monde). Francúzsko označilo evakuáciu za „vylúčenú“. Nemecko odkázalo, že „sa nenechá zastrašiť“ (IB Times UK). Švédsko si predvolalo ruského veľvyslanca. V tom istom útoku bola zasiahnutá aj rezidencia albánskeho veľvyslanca (Le Monde), takže každé veľvyslanectvo v Kyjeve malo konkrétny dôvod brať hrozbu vážne.

Washington bol zdržanlivejší. Ministerstvo zahraničných vecí USA potvrdilo telefonát Lavrova s Rubiom, no v zverejnenom zhrnutí sa požiadavka na evakuáciu vôbec nespomína (Kommersant). Neprišlo verejné odmietnutie. Neprišlo ani prijatie. V kontraste s hlasným európskym vzdorom americké mlčanie otvorilo otázku, či si Washington necháva možnosti otvorené.

Solidarita bez štítu

Ministri zahraničných vecí EÚ sa tento týždeň stretávajú v cyperskom Limassole pod vedením Kaje Kallasovej, šéfky diplomacie Únie (Irish Times). Úder Orešnikom bude jednou z hlavných tém. Premeniť rozhorčenie na ochranu je však úplne iný problém. Každé zásadné rozhodnutie v zahraničnej politike EÚ si vyžaduje jednomyseľnosť všetkých 27 členských štátov, takže ho môže zablokovať jediná vláda. Vyhostenie diplomatov zostáva suverénnym rozhodnutím jednotlivých krajín. V obrane medzeru najlepšie ukazujú čísla.

Trinásť európskych krajín oznámilo 12. mája vznik „protibalistickej koalície“, ktorá má čeliť raketám typu Orešnik. Zoznam členov koalície stále nie je verejný. Neexistuje ani harmonogram výroby. Najschopnejší európsky systém protiraketovej obrany, francúzsko-taliansky SAMP/T, vyrába približne 300 interceptorov ročne. Samotná Ukrajina ich potrebuje viac než 2 000 (EuroMaidan Press). Americký systém Patriot medzeru nezaplní. Washington v kampani proti Iránu v roku 2026 minul takmer polovicu zásob interceptorov a výroba nových rakiet trvá 42 mesiacov.

Podľa ukrajinskej rozviedky má Rusko najviac desať Orešnikov a vyrába približne päť kusov ročne (NewsUkraine). Pri takom tempe sa z tejto zbrane môže do dvoch rokov stať bežná taktická možnosť.

Rozhodnutie západných veľvyslanectiev zostať v Kyjeve je politický vzdor v podmienkach vojenskej zraniteľnosti. Rusko ukázalo, že dokáže zasiahnuť okolie hlavného mesta zbraňou, ktorú dnes existujúce systémy nevedia zachytiť, a následne presunúť riziko na tých, ktorí zostávajú. Limassol ukáže, či Európa vie chrániť diplomatov, ktorých odmieta evakuovať.