Rusko zvažuje dronovú provokáciu

Litovský minister obrany Robertas Kaunas v stredu povedal, že vojenská rozviedka má informácie o ruskom zvažovaní útoku na kritickú infraštruktúru v Pobaltí s použitím ukoristených dronov ukrajinskej výroby (LRT, Kyiv Independent). Varovanie bolo formulované opatrne: Litva podľa neho „pozoruje fázu plánovania“, no Rusko sa ešte nerozhodlo konať, nie je známy žiadny dátum a bezprostredná hrozba nie je istá (15min, BNS). Podstatné na ňom je, že pomenúva slabé miesto NATO: ako rýchlo dokážu spojenci dokázať, kto zbraň vypustil, aby mohli reagovať spoločne.

Ako môže dron vyzerajúci ako ukrajinský získať Moskve čas

Predstavme si zásah elektrickej rozvodne v Pobaltí. Záchranné zložky nájdu trosky s ukrajinským označením. Agentúry prinesú správu o „ukrajinskom drone“. V priebehu niekoľkých hodín sa politická otázka posunie z toho, kto ho vypustil, na to, či zaň nesie zodpovednosť Ukrajina. Moskva by svoj cieľ dosiahla ešte predtým, než sa vyšetrovatelia dostanú na miesto.

Kaunas opísal aj mechanizmus. Keďže Ukrajina útočí dronmi na ruské územie, Moskva sa dostala k ukrajinským dronom a súčiastkam, zachyteným vo vzduchu alebo nájdeným po páde. Z takýchto dielov by Rusko mohlo zostaviť zbraň, ktorá by navonok vyzerala ako ukrajinská (LRT, AeroTime). Zmyslom by bolo zahmliť pôvod útoku, poprieť ruskú účasť a prinútiť NATO najprv riešiť spor o pôvod zbrane, až potom koordinovať odpoveď.

Nedávne incidenty na východnom krídle NATO ukazujú, že táto medzera už existuje. Rumunské F-16 dvakrát vzlietli proti dronom pri delte Dunaja; dokázali ich zachytiť a reagovať, no skôr, než bolo možné určiť, kto ich vyslal (Adevărul, RBC Ukraine). Seriózna atribúcia, teda dôkaz o tom, kto útok spustil, si vyžaduje radarové stopy, analýzu trosiek, výmenu spravodajských informácií medzi spojencami a rekonštrukciu miesta štartu, nielen označenia na zvyškoch dronu (DW). Štáty na hranici vedia hrozbu zachytiť a vyslať lietadlá. Dokázanie pôvodu trvá omnoho dlhšie.

Problém dôkazu

Litva nasadila vojakov na ochranu terminálu LNG v Klaipėde, elektrického prepojenia LitPol Link a prečerpávacej elektrárne Kruonis (tv3.lt). Jej ministerstvo zahraničných vecí požiadalo NATO a EÚ, aby na východnom krídle posilnili sledovanie, protidronové systémy a odolnosť infraštruktúry (Delfi). Júlové usmernenie Európskej komisie z roku 2026 k smernici o odolnosti kritických subjektov, teda k právu EÚ, ktoré členským štátom ukladá chrániť základnú infraštruktúru, už zahŕňa aj útoky dronmi a hybridné hrozby (European Commission). Právo EÚ však vie štáty tlačiť k lepšej ochrane cieľov. Nevie im povedať, kto zaútočil.

Práve na tejto otázke sa láme spôsob, akým NATO a EÚ rozhodujú. Článok 5 Severoatlantickej zmluvy, teda klauzula kolektívnej obrany, ktorá bola použitá iba raz po útokoch z 11. septembra, vyžaduje politickú zhodu spojencov (NATO). Sankcie v zahraničnej politike EÚ si vyžadujú jednomyseľnosť, takže ich môže zablokovať jediná krajina (Council of the EU). V oboch prípadoch potrebujú vlády dostatočne pevný dôkaz, aby mohli ukázať na Rusko. Operácia pod falošnou vlajkou funguje práve tak, že tento dôkaz zdrží dosť dlho na to, aby sa politická jednota začala drobiť.

Fínske médiá pripomenuli výrečný historický príklad: „výstrely z Mainily“, sovietsku pohraničnú provokáciu z roku 1939, ktorá uspela nie preto, že bola presvedčivá, ale preto, že falošný príbeh sa rozšíril rýchlejšie než pravda (Yle). Pri atribúcii útoku preto nerozhoduje len kvalita dôkazov, ale aj rýchlosť, s akou sa dostanú do politického priestoru.

V dvoch slovenských médiách, ktoré litovské varovanie zachytili, sa pochybnosť, ktorú by Moskva chcela zasadiť, neobjavila. Aktuality.sk aj Denník N spravodajskú informáciu rámcovali ako ruskú hrozbu, nie ako dôvod spochybňovať Ukrajinu (Aktuality.sk, Denník N). Dnes táto zhoda drží. Otázkou je, či vydrží aj prvé zmätené hodiny po útoku, keď trosky budú vyzerať ako ukrajinské a sociálne siete budú rýchlejšie než forenzné tímy.

NATO má na východnom krídle vojakov, lietadlá aj plány ochrany infraštruktúry. Z verejne dostupných informácií však vyplýva, že jeho zraniteľným miestom sú hodiny medzi nálezom trosiek, dôkazom a politickou dohodou. Litva túto medzeru pomenovala. Žiadny spojenec zatiaľ nenavrhol protokol, ktorý by ju uzavrel.