Ruské torpédoborce chránia tieňové tankery v Baltskom mori

Pri nemeckom ostrove Fehmarn kotví ruský torpédoborec. Korvety vyzbrojené strelami s plochou dráhou letu sprevádzajú sankcionované ropné tankery cez Fínsky záliv. Veliteľ estónskeho námorníctva hovorí, že vstupovať na palubu týchto lodí je už príliš nebezpečné. V Baltskom mori, ktoré dnes takmer celé lemujú štáty NATO, Rusko otočilo logiku odstrašenia: jeho vojnové lode chránia tankerovú flotilu, ktorú majú sankcie EÚ odstaviť, a európske námorníctva ustupujú, aby neriskovali priamu konfrontáciu.

Čo spustilo eskorty

V centre tohto sporu je ruská „tieňová flotila“: starnúce tankery registrované pod vlajkami štátov, ktoré ponúkajú lacnú a voľnú registráciu, a prevážajú ruskú ropu mimo západných cenových stropov. EÚ ich v postupných sankčných balíkoch zaradila na zoznam už stovky (Ashurst). Zapísať loď na sankčný zoznam a zastaviť ju na mori sú však dve odlišné veci.

Zlom prišiel v decembri 2024, keď fínske úrady vo Fínskom zálive zadržali tanker Eagle S pre podozrenie, že poškodil podmorské káble (ACLED). Severská krajina tým prvýkrát fyzicky uplatnila moc nad loďou tieňovej flotily. Rusko odpovedalo vojenskou prítomnosťou. V júni 2025 už korveta Boiky sprevádzala sankcionované tankery cez Lamanšský prieliv (Naval News). Na jar 2026 držali vo Fínskom zálive stálu hliadku dve až tri ruské vojnové lode. Veliteľ estónskeho námorníctva Ivo Vark povedal, že riziko zadržania lodí tieňovej flotily je dnes „príliš vysoké“ (Kyiv Independent).

Pri Nemecku sa torpédoborec Severomorsk začiatkom mája presunul k Fehmarnu. Berlín ako odpoveď vyslal prieskumnú loď Oste, ktorá plávala s vypnutým transpondérom. Nemecké ministerstvo obrany priznalo, čo Moskva sleduje: chce „monitorovať a zabezpečiť vlastnú tieňovú flotilu“ (NDR, Der Spiegel).

Švédsko postupuje inak. Jeho pobrežná stráž od marca vstupuje na paluby podozrivých lodí tieňovej flotily pri Trelleborgu a neopiera sa pritom o sankcie, ale o námorné bezpečnostné právo (SVT). Švédi to však robia ďaleko od ruských námorných hliadok. Práve geografická vzdialenosť vysvetľuje veľkú časť príbehu.

Medzera medzi zoznamom a právom

Tieňová flotila odhaľuje štrukturálnu slabinu európskej bezpečnosti. Sankcie EÚ vedia označiť lode a zakázať im vstup do prístavov. Operácia NATO Baltic Sentry sleduje podmorskú infraštruktúru. EMSA, námorná bezpečnostná agentúra EÚ, poskytuje satelitný dohľad. Ani jedna z týchto inštitúcií však nemôže vstúpiť na palubu lode.

Túto právomoc majú národné pobrežné stráže, ktoré konajú podľa UNCLOS, teda Dohovoru OSN o morskom práve. Ten nepozná kategóriu „sankcionovaná loď“ ako dôvod na zastavenie plavidla. Európske štáty preto improvizujú: opierajú sa o falošnú registráciu, nejasnú vlajku alebo porušenie bezpečnostných pravidiel. Rusko už túto medzeru uzatvára tým, že tankery tieňovej flotily preregistrováva pod ruskú vlajku. Tým mizne argument „lode bez štátnej príslušnosti“, na ktorom zásahy na mori často stoja (ACLED).

Tri krajiny držia veto

Ministri zahraničných vecí pobaltských a severských krajín podpísali koncom mája Sopotskú deklaráciu, v ktorej žiadajú „rozhodné kroky“ vrátane úplného zákazu námorných služieb pre ruský energetický export (Polish MFA). Opatrenie s najväčším dosahom, teda úplný zákaz poistenia, prepravy a údržby lodí prevážajúcich ruskú ropu, blokujú Grécko, Cyprus a Malta, ktorých lodný priemysel má na tomto biznise priamy finančný záujem (Greek Reporter).

Rozhodnutia EÚ v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vyžadujú jednomyseľnosť, takže veto môže uplatniť ktorýkoľvek členský štát. Najnovší sankčný balík vytvoril právny rámec pre zákaz, jeho aktiváciu však podmienil „jednomyseľnou dohodou“. V praxi to znamená odklad na neurčito. Európska komisia ho chce znovu otvoriť v ďalšom balíku, ktorý sa očakáva koncom júna. Overené dôkazy, že blokujúca koalícia zmenila pozíciu, zatiaľ nie sú.

Jazero s dierou

Sankcie EÚ boli postavené na zmene komerčných stimulov: odstrániť poistenie a prístup do prístavov, aby sa obchádzanie pravidiel neoplatilo. Tento systém však nevznikol pre situáciu, v ktorej vojnové lode sprevádzajú sankcionované tankery cez vody spojencov. NATO monitoruje, ale nevynucuje sankčné právo. EÚ označuje lode, ale nevstupuje na ich paluby. Pobrežné stráže vstupovať môžu, no riskujú ozbrojenú konfrontáciu. Atlantic Council dospel k záveru, že napriek konvenčnej prevahe NATO po vstupe Fínska a Švédska aliancia stále nedokáže odstrašiť hrozby, ktoré zostávajú tesne pod prahom otvorenej vojny (Atlantic Council).

Baltské more sa malo stať jazerom NATO. Či európsky sankčný režim zostane právnym rámcom na papieri, alebo sa začne vynucovať aj na vode, závisí od jednej otázky: dokáže ďalší sankčný balík prelomiť stredomorské veto skôr, než sa ruská doktrína eskort stane trvalou súčasťou Baltského mora?