Ruské lode spájajú s dronmi

Koncom minulého roka sa nad tromi leteckými základňami v Holandsku a Belgicku objavili neidentifikované drony: Volkel, Eindhoven a Kleine-Brogel. Všetky tri patria medzi miesta, kde sú v rámci programu jadrového zdieľania NATO uložené americké jadrové hlavice. Ide o systém, v ktorom spojenecké krajiny hostia americké zbrane, no ich použitie by podliehalo americkému súhlasu. Aj preto patria tieto základne medzi najcitlivejšie vojenské objekty v západnej Európe.

Nová analýza Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) tvrdí, že tieto lety zapadajú do širšieho vzorca: 144 nahlásených incidentov s dronmi v 13 európskych krajinách od augusta 2024 do februára 2026. Podľa IISS je veľmi pravdepodobné, že išlo o kampaň riadenú Kremľom (IISS, New York Times).

Vzorec pôsobí vierohodne. Dôkaz však verejnosť zatiaľ nevidela.

Tieňová flotila, dvojité využitie

IISS upozorňuje najmä na ruskú tieňovú flotilu: tankery a nákladné lode s neprehľadným vlastníctvom a vlajkami štátov, ktoré umožňujú obchádzať sankcie EÚ na ruskú ropu. Rovnaká netransparentnosť, ktorá pomáha skrývať prepravu ropy, by z týchto plavidiel robila užitočný nástroj aj pri operáciách, ku ktorým sa Moskva nechce otvorene hlásiť.

Inštitút pomenúva dve lode, Hav Dolphin a Seasons 1, a spája ich s dronovými epizódami pri britských a nemeckých vojenských objektoch (BBC, Spiegel). Pozorovania v Holandsku a Belgicku sa podľa správ časovo prekrývali s tým, že plavidlá napojené na Rusko v Severnom mori „stmavli", teda vypli sledovacie transpondéry (Guardian).

Nemecká spolková polícia a belgické sily prehľadali Hav Dolphin, no nenašli nič rozhodujúce (t-online). Žiadna vláda nezverejnila radarové záznamy, zachytenú rádiovú komunikáciu ani trosky dronu, ktoré by konkrétny stroj priamo spájali s konkrétnou loďou. IISS teda priniesol spravodajskú analýzu, nie forenzný spis.

Rozhoduje, kde loď stojí

To, či Európa môže konať, závisí od geografie meranej v námorných míľach. V teritoriálnych vodách, teda približne do 22 kilometrov od pobrežia, má štát plnú zvrchovanosť. Ak by odtiaľ loď vypúšťala drony, stratila by právo na neškodný prechod, právny princíp, ktorý cudzím plavidlám umožňuje pokojne preplávať bez zásahu. Takú loď možno zastaviť (UNCLOS).

Za touto hranicou, vo výlučnej ekonomickej zóne alebo na otvorenom mori, sa pravidlá obracajú. Loď podlieha štátu, pod ktorého vlajkou pláva. Obchodné plavidlo stojace tesne za teritoriálnymi vodami je preto veľmi ťažké prehľadať len na základe podozrenia, aj keď spravodajské služby veria, že ešte pred niekoľkými minútami nieslo drony. Európa môže mať podozrenie, ale samotné podozrenie polícii nedáva čistú právomoc vstúpiť na palubu.

Najúčinnejšie nástroje EÚ preto fungujú skôr v úzkych miestach systému než priamo na mori. Rada EÚ, teda orgán, v ktorom ministri členských štátov prijímajú záväzné rozhodnutia, zaradila v 16. a 17. sankčnom balíku na zoznam stovky lodí tieňovej flotily. Tým im odoprela prístup do prístavov a k námorným službám (Council 16th, Council 17th). NATO zdieľa spravodajské informácie a koordinuje odstrašenie, no zároveň hovorí, že primárna zodpovednosť za hybridné hrozby leží na napadnutej krajine (NATO). Dron nad holandskou základňou je najprv holandský problém.

Pripravení, roztrieštení alebo len odhadujúci

Pripravenosť jednotlivých štátov sa výrazne líši. Najbližšie k systematickej odpovedi má Fínsko. Jeho pohraničná stráž, ktorá zároveň plní obranné úlohy, dostáva 44 miliónov eur na protidronové systémy pozdĺž východnej hranice a pobrežia vrátane rušičiek a zachytávacích dronov (Yle). Fínsko zároveň vedie námornú sledovaciu operáciu v Baltskom mori, ktorá využíva bezpilotné lietadlá a satelitné sledovanie (Rajavartiolaitos).

Nemecko je rozdrobené. Bezpečnosť civilnej infraštruktúry patrí spolkovým krajinám. Pobrežná stráž je koordinačná štruktúra, nie jednotná agentúra. Ústavné obmedzenia domáceho nasadenia armády znamenajú, že Bundeswehr môže dron sledovať, no mimo úzko vymedzených situácií ho nemôže jednoducho zostreliť (Art. 87a GG).

Dánsko ukazuje inú slabinu. Po hláseniach o dronoch pri kodanskom letisku polícia preverila radarové údaje, kamerové záznamy aj výpovede svedkov a nedokázala potvrdiť, že sa tam drony skutočne nachádzali. Politická rétorika sa v tomto prípade posunula výrazne rýchlejšie než dôkazy (Berlingske, Ground News).

Európa často dokáže rozpoznať vzorec. Zatiaľ ho však nevie spoľahlivo zastaviť. A v niektorých prípadoch ešte nevie ani dokázať, že vzorec skutočne existuje.