Rutte žiada obranné plány na 5% GDP

Mark Rutte prišiel na summit v Ankare s jednoduchou požiadavkou: ukážte peniaze a ukážte, čo za ne kúpite. Generálny tajomník NATO chce, aby európski spojenci predložili „jasné, konkrétne a dôveryhodné“ národné plány, ako do roku 2035 dosiahnu 5 % HDP na obranu a bezpečnosť (AP, NATO).

Cieľ sa delí na dve časti: 3,5 % má ísť na vojenské rozpočty a 1,5 % na odolnosť štátu, teda na cesty, mosty, kybernetickú bezpečnosť a energetickú infraštruktúru, ktoré v kríze podporujú obranu. NATO už od vlád nechce iba politický súhlas s číslom. Chce dôkaz, že sa z neho stanú tanky, munícia a jednotky schopné nasadenia. Mnohé vlády takúto cestu stále nevedia ukázať.

Španielsko to povedalo nahlas

Španielsko pomenovalo problém, o ktorom iní radšej hovoria potichu. Pedro Sánchez obhajoval španielsku pozíciu na úrovni približne 2,1 % HDP a odmietol sa zaviazať k 5 % (El Mundo). Minister zahraničia José Manuel Albares už v máji tvrdil, že Madrid si záväzky plní aj bez toho, aby kopíroval titulkové číslo (Infobae). Španielsko sa tak stalo najviditeľnejším odporcom summitu. V skutočnosti však robí otvorene to, čo iné krajiny riešia dlhšími termínmi alebo širším účtovaním.

Spor ukazuje hranicu možností NATO. Ciele viazané na HDP sú summitové sľuby, nie zmluvné povinnosti. Za slabý plán neexistuje automatická sankcia (Defence Priorities, Reuters/The Star). Rutteho požiadavka má politickú váhu, právne je však mäkšia než fiškálne pravidlá Európskej únie.

Nemecko sa snaží ukázať šablónu

Najbližšie k dôveryhodnému plánu má Nemecko. Kancelár Friedrich Merz a minister obrany Boris Pistorius spojili cieľ 3,5 % s reformou obstarávania a s novým zákonom, ktorý má zrýchliť výstavbu dopravnej infraštruktúry dôležitej pre armádu. Plná pripravenosť má prísť do roku 2029 (BMVg). Návrh rozpočtu na rok 2027 počíta s výdavkami na obranu vo výške 109,7 mld. EUR, pričom do nich zahŕňa aj 4 mld. EUR na dopravné investície (Morgenpost). Rutte tento smer podporil a povedal, že Berlín je „na dobrej ceste“ (NATO).

Slabé miesta sú zjavné. Časť nemeckého pomeru k HDP nevzniká z priamych objednávok zbraní, ale z infraštruktúrnych fondov (taz). Pistorius priznal, že Nemecko bude ďalej kupovať americké zbrane, hoci sa zároveň snaží znížiť závislosť od dodávateľov. Európsky obranný priemysel navyše nemá výrobné kapacity na to, aby takýto nárast výdavkov okamžite premenil na výzbroj. Munícia, systémy protivzdušnej obrany aj obrnené vozidlá majú dodacie lehoty na niekoľko rokov.

Účtovná úniková cesta

Najslabšia kontrola bude pri 1,5 % určenej na odolnosť. Cesty a energetické siete môžu obrane naozaj pomáhať. Bez auditu NATO však môžu byť aj obyčajným premenovaním verejných výdavkov (CEPA, ProtoThema).

Taliansko ukazuje, kde naráža politika na rozpočet. Rímsky plán na rok 2025 počíta s čistými pôžičkami na úrovni 2,8 % HDP (MEF). Európska komisia pritom varovala, že taliansky podiel z pôžičiek SAFE, teda z 150-miliardového nástroja EÚ na spoločné obranné obstarávanie, môže presunúť inde, ak bude Rím meškať (Adnkronos). Francúzsko v aktualizovanom vojenskom programovom zákone pridalo do balíka na roky 2024 až 2030 36 mld. EUR, francúzski senátori však nárast opísali skôr ako opravu pôvodne podfinancovaného zákona (Ouest-France, Sénat). Ide teda skôr o dorovnanie než o skok.

Poľsko obracia argument z výdavkov na politickú páku. Varšava dáva na obranu približne 4,5 % HDP, teda proporčne viac než Spojené štáty, a používa to voči pomalším spojencom (Standard, CNBC). Podľa generála Jarosława Gromadzińského je však približne 60 % poľských nákupov financovaných úvermi a Fond na podporu ozbrojených síl nevyužíva celú svoju kapacitu (Defence24). Vysoké výdavky dávajú Poľsku vyjednávaciu silu. Samy osebe však ešte neznamenajú použiteľnú vojenskú schopnosť.

Po Ankare zostáva tvrdšia skúška: ktoré vlády zverejnia nacenenú, zákonom podloženú a auditovateľnú cestu od rozpočtovej položky k nasaditeľnej sile. NATO zmenilo výdavky na obranu na spor o zodpovednosť, no nevytvorilo systém, ktorý by ju vynucoval. Rutte má k dispozícii verejný tlak, porovnávacie tabuľky a nepríjemné summitové momenty. Žiadna inštitúcia v NATO ani v EÚ však nevie členský štát prinútiť, aby svoj sľub splnil. Práve rozdiel medzi záväzkom a dodávkou zostáva hlavnou zraniteľnosťou aliancie.