Rutte ponúka Trumpovi 5 % na obranu

Generálny tajomník NATO Mark Rutte strávil tento týždeň tri dni vo Washingtone, aby Donald Trump nepremenil budúcomesačný summit v Ankare na verejný proces s európskym spoliehaním sa na Spojené štáty. Stretol sa s Trumpom, vysokými predstaviteľmi administratívy aj členmi Kongresu (NATO). Jeho odkaz bol jednoduchý: európske výdavky rastú a spojenci americkú výhradu počuli (Euronews, KSAT). Problém je v tom, že nový záväzok NATO je politicky užitočný, lebo Trump vidí jedno veľké číslo. V praxi je však krehký, pretože spojenci sa stále nezhodli, čo sa doň počíta, kto zaplní chýbajúce spôsobilosti a ako sa bude plnenie vymáhať.

Cieľ, ktorý pozýva ku kreatívnemu účtovníctvu

Záväzok, ktorý Rutte predáva, vznikol na haagskom summite NATO: do roku 2035 majú spojenci dosiahnuť 5 % HDP na výdavky na obranu a s obranou súvisiace položky. Delí sa na 3,5 % na základné vojenské potreby a 1,5 % na širší balík infraštruktúry, kybernetickej odolnosti, civilnej pripravenosti a obranného priemyslu (NATO, BBC). Práve druhý balík otvára účtovné spory. Vlády môžu premenovať modernizáciu železníc, opravy prístavov či rozpočty na zvládanie katastrof na obranný príspevok bez toho, aby kúpili jedinú raketu.

Rutteho čísla v súhrne stoja na reálnom raste. Podľa jeho vyjadrenia po ministerskom rokovaní zvýšili európski spojenci a Kanada v roku 2025 základné obranné investície v reálnom vyjadrení o viac než 90 miliárd dolárov (NATO). Všetkých 32 spojencov už spĺňa starší cieľ 2 % (Atlantic Council). Rutte však zároveň upozorňuje, že „samotné peniaze nezastavia rakety ani tanky“ a že summit v Ankare musí priniesť nasaditeľné spôsobilosti, nielen rozpočtové riadky (NATO).

Španielsko ukazuje problém definícií najčistejšie. Madrid tvrdí, že ciele spôsobilostí vie splniť približne pri 2,1 % HDP a chce, aby sa do balíka odolnosti počítali aj kybernetika, telekomunikácie a výdavky na reakciu pri katastrofách (Index.hr). Podľa Brussels Times bolo Španielsko jediným spojencom, ktorý haagsky záväzok 5 % nepodpísal (Brussels Times). Ak sa takýto výklad rozšíri, cieľ sa zmení zo spoločného vojenského štandardu na ponuku národných účtovných preferencií.

Nemecko ukazuje opačnú podobu toho istého napätia. Berlín tvrdí, že jeho úloha logistickej chrbtice NATO robí z ciest, mostov a prístavov skutočné obranné investície. Tento koncept označuje ako „Gesamtverteidigung“, teda celkovú obranu (BMVg). Logika dáva zmysel: posily smerujúce na východ sa presúvajú cez nemeckú infraštruktúru. Zároveň však takýto výklad uľahčuje rozpočtovú politiku vláde, ktorá čelí financovacej medzere 42 miliárd eur a varovaniam audítorov pred plytvaním pri rozširovaní obstarávania (Tagesschau).

Medzera v spôsobilostiach za číslami

Rutteho cesta má konkrétny dôvod. Spojené štáty prehodnocujú rozmiestnenie svojich síl v Európe a Rutte priznal, že Washington upravuje príspevky do Force Modelu NATO, teda spojeneckého plánu, ktorý určuje, ktoré krajiny poskytujú aké jednotky a prostriedky. Od spojencov žiada, aby časť medzier pokryli (NATO). Ak sa americká protivzdušná obrana, spravodajské kapacity, logistika a velenie presunú smerom k Indo-Pacifiku, európski spojenci ich buď nahradia, alebo prijmú slabšie odstrašenie na východnej hranici s Ruskom.

Taliansko otvorilo inú otázku: čo vlastne znamená delenie bremena v praxi. Keď Rutte povedal, že z Talianska odišlo približne 500 amerických lietadiel na podporu operácií proti Iránu, minister obrany Guido Crosetto trval na tom, že Rím povolil iba technické a logistické lety, nie bojové misie. Ponúkol tiež, že parlamentu predloží informácie let po lete (Open, Adnkronos). Opozičné strany žiadali vysvetlenie, či sa talianske územie použilo na údery bez vedomia parlamentu (Il Fatto Quotidiano). Epizóda zatiaľ nemá uzáver, no ukazuje medzeru, ktorú výdavkové záväzky nezachytávajú: základne, prelety a logistika môžu krajinu vtiahnuť do amerických operácií skôr, než voliči pochopia, čo sa stalo.

Za nesplnenie cieľa nie je trest

Rutteho cesta do Washingtonu kúpila čas, nie riešenie. NATO nemá mechanizmus, ktorým by mohlo pokutovať alebo sankcionovať spojencov za nesplnenie päťpercentného cieľa. Ide o summitový záväzok, nie o zmluvnú klauzulu s vymáhateľnými následkami (Defence Priorities). Neexistuje ani dohodnutá riadková definícia toho, čo patrí do 1,5-percentného balíka odolnosti. Každá vláda tak môže ako obranu počítať cesty, prístavy, kybernetické programy alebo rozpočty civilnej pripravenosti (NATO Association of Canada). Rutte môže zvládať Trumpa. Premeniť rozpočtové sľuby tridsiatich dvoch krajín na jednotky, zásoby a logistiku pripravené pred krízou je úloha, ktorú žiadny generálny tajomník nevyrieši sám.