Pakt pripravuje nasadenie spojeneckých síl

Saudská Arábia, Turecko a Pakistan sa v rámci spoločnej obrannej dohody dohodli na príprave vyslania spojeneckých síl do kráľovstva. Na mimoriadnom zasadnutí v Rijáde 5. októbra sa vrcholný výbor dohody zaviazal prijať „potrebné opatrenia“ na zabezpečenie dohodnutých síl a ich „rýchleho nasadenia“ v Saudskej Arábii (Saudi Press Agency, Turkish Foreign Ministry). Z verejného vyhlásenia sa nedá zistiť, ktoré jednotky by mali vyraziť ani kedy. Rozhodnutie neurčuje počet vojakov, časový plán ani veliteľskú štruktúru (AP).

Prípravy sa začali, o vyslaní rozhodnú štáty

Trojica krajín podpísala dohodu 7. augusta. Podľa nej sa ozbrojený útok na jedného člena považuje za útok na všetkých troch (Pakistan Foreign Office). Turecko teda tento záväzok prijalo už v auguste. Zasadnutie v Rijáde znamená, že členovia začali písomný sľub premieňať na vojenské plánovanie.

O príprave rozhodovali ľudia, ktorí by nasadenie v praxi riadili. Pakistan na zasadnutie vyslal ministra zahraničných vecí, ministra obrany aj veliteľa armády (Pakistan Information Department). Keď sa na príprave síl dohodnú ministri a velitelia na takejto úrovni, ich pokyn má v armáde reálnu váhu.

Vyhlásenie výboru zároveň stanovuje obmedzenie: každé nasadenie musí byť v súlade s vnútroštátnymi zákonmi jednotlivých členov (Turkish Foreign Ministry). Výbor môže vládam prikázať, aby sa pripravili. O tom, či ich vojaci skutočne odídu, však podľa vlastných pravidiel rozhodnú Ankara a Islamabad.

Rijád mal na zvolanie zasadnutia bezprostredný dôvod. Húsíovia, hnutie spriaznené s Iránom, ktoré ovláda veľkú časť severného Jemenu, tvrdili, že podnikli raketové a dronové útoky na letisko pri Rijáde a rafinériu Aramco (AP). Vo vyhlásení výboru sa nič nehovorí o vyslaní tureckých alebo pakistanských vojakov do Jemenu.

Pakistan tam už mal svojich vojakov

Žiadny verejný rozkaz ani overená správa zatiaľ neuvádzajú, že by Turecko alebo Pakistan v rámci rozhodnutia z 5. októbra vyslali nové jednotky. Pakistan však už v kráľovstve mal početnú vojenskú prítomnosť. Reuters v máji informoval, že tam bolo nasadených približne 8 000 pakistanských príslušníkov, popri ďalších tisícoch, ktorí v krajine pôsobili už predtým. Ani jedna vláda tento počet nepotvrdila (Reuters). Tieto jednotky tam boli už pred rozhodnutím z tohto týždňa, preto ich nemožno považovať za jeho dôsledok.

Právny stav dohody navyše nie je uzavretý. Podľa The National jej úplné znenie nezverejnili a turecký aj pakistanský parlament ju ešte údajne musia ratifikovať. Ak je to tak, dve z troch krajín sa pripravujú konať na základe zmluvy, ktorú ich parlamenty zatiaľ neschválili.

Kde sa končia záväzky Európy

Práve členstvo Turecka v NATO dáva dohode aj európsky rozmer. Článok 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane sa vzťahuje na útoky v presne vymedzenej oblasti, do ktorej patrí turecké územie, nie však Saudská Arábia (North Atlantic Treaty). Samotný útok na tureckých vojakov umiestnených v kráľovstve by európskych spojencov Turecka nezaväzoval k reakcii.

Európu sa tento konflikt priamo dotýka najmä cez námornú dopravu. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by dohoda túto situáciu menila. Tanker pri jemenskom pobreží Červeného mora 4. októbra nahlásil niekoľko výbuchov. Posádka bola v bezpečí a ich pôvod sa nepodarilo určiť (UKMTO). Námorná misia EÚ Aspides, ktorá sprevádza obchodné lode, má predĺžený mandát do 28. februára 2027 (Council of the EU). Taliansky minister obrany Guido Crosetto 2. októbra povedal, že nové ponuky lodí od vlád jednotlivých krajín stále nestačia na pokrytie potrieb misie (RaiNews).

Výbor nariadil prípravu síl v Saudskej Arábii. Vo verejnom vyhlásení nemenoval žiadne nové jednotky a rozhodnutie neukladá spojencom Turecka v NATO povinnosť zapojiť sa. Podrobnosti potrebné na to, aby sa príprava zmenila na nasadenie, teraz závisia od ministerstiev obrany Saudskej Arábie, Turecka a Pakistanu. Ankara a Islamabad musia tiež oznámiť, či ich parlamenty dohodu schvália pred nasadením alebo až po ňom.