Sedem štátov bráni zákaz motorov od 2035

Na jednej strane stoja Francúzsko, Španielsko a päť menších krajín, ktoré bránia pevný termín chrániaci miliardové investície do batérií. Na druhej strane sú Nemecko, Taliansko a skupina východoeurópskych štátov, ktoré chcú udržať spaľovacie motory pri živote. Každý z nich má na to iný dôvod a pri žiadnom nejde iba o klímu.

Nariadenie EÚ 2023/851 technicky spaľovacie motory nezakazuje. Od roku 2035 však nastavuje emisie CO2 pri nových autách na nula gramov na kilometer, čo v praxi znamená, že sa budú môcť predávať len batériové elektromobily. V decembri 2025 Európska komisia navrhla oslabenie pravidla na 90 %. Zvyšných 10 % by si automobilky mohli započítať cez e-palivá, teda syntetické palivá vyrábané zo zachyteného CO2, alebo cez biopalivá.

Dňa 5. júna podpísalo sedem krajín spoločné vyhlásenie na obranu pôvodného cieľa. Inicioval ho francúzsky minister pre ekologickú transformáciu. Krajiny tvrdia, že v Rade EÚ majú blokujúcu menšinu, teda aspoň 35 % obyvateľov Únie potrebných na zastavenie zákona. Ich spoločná váha však túto hranicu prekračuje len tesne. Ak by jedna krajina odišla, koalícia sa rozpadne.

Francúzsko bráni termín pre priemyselné stávky, nie pre klimatický princíp

Len do batériovej fabriky Verkor v Dunkerque naliala francúzska vláda 700 mil. EUR na dotáciách a 880 mil. EUR vo verejných pôžičkách. Takéto investície sa vrátia iba vtedy, ak termín 2035 prinúti automobilky kupovať európske batérie namiesto lacnejších ázijských.

Problém je, že Renault, hlavný odberateľ Verkoru, znížil objednávky z 12 GWh ročne na iba 3 GWh. Dôvodom je cena: francúzske batérie sú o 30 až 40 % drahšie než kórejské a čínske alternatívy. Macronov pôvodný cieľ, aby Francúzsko do roku 2030 vybudovalo kapacitu 100 až 120 GWh, sa dnes opisuje ako „mimo dosahu“. Francúzsko nebráni termín preto, že jeho stratégia funguje. Bráni ho preto, že oslabenie pravidla by odstránilo poslednú regulačnú oporu, ktorá túto stratégiu drží nad vodou.

Nemecký priemysel sa so svojím kancelárom nezhoduje

Kancelár Friedrich Merz chce pravidlo zrušiť. Nemecké združenie automobilového priemyslu VDA odhaduje, že do roku 2035 môže byť ohrozených 225 000 pracovných miest. Májová štúdia Fraunhofer ISI však ukázala, že viac než 60 % nemeckých automobilových firiem už výrazne investovalo do elektrifikácie a oslabenie emisných štandardov považuje za „najmenej žiaduce opatrenie“.

Tieto firmy potrebujú predvídateľné pravidlá, aby obhájili miliardy, ktoré už minuli. Najhlasnejšie výzvy na uvoľnenie pravidiel prichádzajú skôr od podnikov, ktoré prechod odkladali a teraz si chcú kúpiť viac času.

Taliansko: biopalivová stratégia jednej firmy v národnom balení

Taliansko presadzuje „tretiu cestu“: autá jazdiace na biopalivá by sa mali počítať ako bezemisné. Najväčším príjemcom by bola energetická skupina Eni, ktorá za 18 mesiacov absolvovala 13 stretnutí s Komisiou a od Európskej investičnej banky získala 1 mld. EUR na prestavbu dvoch rafinérií.

Spravodajca Európskeho parlamentu pre revíziu pravidiel Massimiliano Salini z Forza Italia, ktorá patrí do Európskej ľudovej strany, navrhol zvýšiť kredity za biopalivá z 3 % na 10 %. Environmentálne organizácie tvrdia, že táto pozícia kopíruje lobing priemyslu.

Pri spotrebiteľských nákladoch však biopalivá nevychádzajú. Jazda na 100 kilometrov na HVO, teda hydrogenovaný rastlinný olej a najpokročilejší typ biopaliva, stojí v Taliansku približne 11,30 EUR. To je asi o 52 % viac než nabitie elektromobilu, ktoré vychádza na 7,40 EUR.

Rozdelenie ide po osi západ-východ

Najlacnejší nový elektromobil v Európe, Dacia Spring za približne 16 900 EUR, stojí v Nemecku asi sedem mesačných mediánových čistých platov. V Maďarsku je to takmer dvojročný príjem. Francúzsko má program „sociálneho lízingu“, ktorý nízkopríjmovým domácnostiam ponúka elektromobily za 100 až 200 EUR mesačne a za dva roky sa má dostať k 100 000 rodinám. Vo východnej časti EÚ neexistuje porovnateľný program.

Rozdiel vidno aj v predaji. Dánsko, kde elektromobily tvoria približne 80 % predaja nových áut, nemá pri termíne 2035 takmer čo stratiť. Maďarsko, kde batériové fabriky v roku 2025 vykázali stratu 136 mld. forintov a vláda teraz blokuje ďalšie rozšírenie čínskych závodov, má dôvod brzdiť.

Čo zostáva otvorené

Európsky parlament ani Rada EÚ zatiaľ nehlasovali. Trilógy, teda rokovania Komisie, Parlamentu a Rady, na ktorých sa doťahuje konečné znenie európskych zákonov, sa neočakávajú pred koncom roka 2026. Blokujúca menšina siedmich krajín je matematicky reálna, ale krehká. Európa sa háda o tempo prechodu v čase, keď jej batériové fabriky strácajú peniaze, pracovníci čelia rekvalifikácii bez overeného modelu a najlacnejšie elektromobily stále prichádzajú z Číny.