Sedem štátov podpísalo arktický pakt

Spojené štáty, Kanada a päť severských členov NATO vo štvrtok v Helsingborgu podpísali spoločné vyhlásenie o arktickej bezpečnosti. Sľubujú v ňom koordinovanú vojenskú prítomnosť a dohľad v oblasti ďalekého severu. Navonok ide o spoločné odstrašenie voči Rusku a Číne. Tichšou funkciou dohody je však vtiahnuť jednostranné arktické ambície Washingtonu do mnohostranného rámca, najmä pri amerických plánoch týkajúcich sa Grónska.

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen tento manéver pomenoval priamo. Dánsko sa podľa neho už roky snaží, aby sa NATO „angažovalo na ďalekom severe a v Arktíde“, povedal novinárom. Vyhlásenie malo podľa neho ukázať, že „všetky arktické krajiny NATO vnímajú bezpečnostnú situáciu v Grónsku a jeho okolí rovnako“. Otázky na priame rokovania s ministrom zahraničných vecí USA Marcom Rubiom o Grónsku však odmietol rozoberať. Táto línia podľa neho „pokračuje podľa plánu“ v pracovnej skupine zriadenej v januári.

Politický signál bez právnych zubov

Signatári sa vo vyhlásení zaväzujú „prehĺbiť dialóg“ a koordinovať vojenský výcvik. Jazyk dokumentu je politický, nie právne záväzný. Potvrdzuje už existujúce operácie NATO vrátane Arctic Sentry, posilneného dohľadu spusteného vo februári, ochrany vzdušného priestoru nad Islandom a predsunutých síl vo Fínsku. Nevytvára nové povinnosti. Spojeným štátom zároveň nijako nebráni konať jednostranne mimo rámcov NATO.

Tým, že dokument uvádza ako signatára „Dánske kráľovstvo vrátane Grónska a Faerských ostrovov“, zasadzuje Grónsko do spojeneckej štruktúry suverenity. Či by takéto rámcovanie v skutočnom spore o suverenitu aktivovalo článok 5 NATO, teda klauzulu o vzájomnej obrane, zostáva právne nejasné.

Rokovania s Washingtonom

Dánski, americkí a grónski predstavitelia od januára rokujú v „pracovnej skupine na vysokej úrovni“ o konkrétnych amerických požiadavkách. Podľa Den Korte Avis chce Washington tri nové vojenské základne v južnom Grónsku, pri Narsarsuaqu a Kangerlussuaqu, a zároveň právo veta pri veľkých investičných projektoch, aby mohol blokovať čínsky a ruský kapitál. Dánsko aj Grónsko požiadavku veta odmietajú.

Grónska vláda pritom rozvíja vlastnú paralelnú stratégiu. V tom istom týždni podpísalo Grónsko samostatné dohody o kritických nerastných surovinách s USA, Francúzskom a EÚ a tiež s Kanadou. V apríli grónsky parlament jednomyseľne schválil prevzatie dánskeho 33-percentného podielu v spoločnosti Greenland Airports International do januára 2027. Nuuk si tak rozširuje okruh partnerov a zároveň sprísňuje kontrolu nad vlastnou infraštruktúrou.

Európa sa pozerá zvonka

Európska únia pri stole v Helsingborgu nesedela. Traja zo siedmich signatárov, Fínsko, Švédsko a Dánsko, sú členské štáty EÚ, no koordinovali sa cez NATO, nie cez Brusel. Arktická stratégia Európskej komisie z roku 2021 sa sústredila na klímu a udržateľnosť. Bezpečnostne orientovaná aktualizácia je v konzultáciách, no hotová má byť až koncom roka 2026. Európsky parlament vlani v novembri veľkou väčšinou podporil silnejší arktický prístup vrátane osobitnej jednotky v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, teda diplomatickej službe EÚ. Parlamentné odporúčania však samy o sebe nevytvárajú kapacity.

Najväčšia vojenská mocnosť Európy zostala pri otázke suverenity nápadne opatrná. Nemecký minister zahraničných vecí Wadephul vo svojich helsingborských vyjadreniach hovoril najmä o výdavkoch na obranu a Hormuzskom prielive, zatiaľ čo Bundeswehr nasadil štyri Eurofightery do misie NATO v oblasti Grónska. Berlín posiela lietadlá, politickej časti sporu sa však vyhýba.

Severské krajiny využili Helsingborg na to, aby americký unilateralizmus urobili drahším a viditeľnejším. Architektúra, ktorú postavili, je však politickým signálom bez právnej brzdy voči Washingtonu. Skutočnou právnou ochranou Grónska zostáva zákon o samospráve z roku 2009, ktorý pri akejkoľvek zmene politického statusu vyžaduje referendum. Táto poistka je vnútroštátna, nie multilaterálna. Či k nej vyhlásenia NATO pridajú nejakú váhu, sa jasnejšie ukáže na júlovom summite v Ankare, kde sa arktické veliteľské štruktúry a delenie záťaže majú presunúť od slov k rozhodnutiam.