Šesť štátov stavia rozpočtové veto

Nemecko, Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Holandsko a Švédsko 27. augusta odkázali Európskej komisii, že z jej návrhu sedemročného rozpočtu vo výške 2 biliónov eur má ubrať „niekoľko stoviek miliárd eur“ (Bundeskanzleramt). Šesť vlád z dvadsiatich siedmich by za normálnych okolností bolo pohodlnou menšinou. Pri rozpočte EÚ však rozhoduje Rada jednomyseľne, teda všetky národné vlády musia súhlasiť. Koordinované odmietnutie šiestich krajín preto nie je prehraté hlasovanie, ale veto (EUR-Lex).

Komisia navrhla, aby výdavkový strop na roky 2028 až 2034, známy ako viacročný finančný rámec, dosiahol 1,26 % hrubého národného dôchodku EÚ (European Commission). Tento rámec je záväzný sedemročný limit výdavkov Únie. Z navrhnutej sumy sa má financovať päťnásobné zvýšenie obranných výdavkov, splácanie pandemických pôžičiek, nový fond konkurencieschopnosti, podpora farmárov aj kohézne peniaze, teda európske zdroje pre chudobnejšie regióny a infraštruktúru (ECFR). Šesť čistých prispievateľov tvrdí, že cena je príliš vysoká. Ako To Brief písal minulý mesiac, tento spor určí regionálny rozvoj, príjmy farmárov aj pomer síl medzi krajinami, ktoré do rozpočtu EÚ platia viac, a tými, ktoré sú od neho výrazne závislé.

Prečo záleží na načasovaní

Predseda Európskej rady António Costa začal 25. augusta obchádzať hlavné mestá členských štátov, aby zmapoval červené čiary jednotlivých vlád pred októbrovým návrhom rokovacieho rámca. Ten je kompromisným dokumentom, ktorý začne premieňať politické pozície na konkrétne čísla (Euronews). Spoločné vyhlásenie šiestich krajín prišlo skôr, než Costa stihol vytvoriť tlak smerom k sume navrhnutej Komisiou. Posunulo východiskový bod rokovaní.

Vo Vilniuse Costa upozornil, že lídri sa musia dohodnúť do konca roka, inak pri skončení súčasného rozpočtu hrozia výpadky financovania pre farmárov, firmy a študentov (Yeni Şafak). Ak sa termín nestihne, súčasné výdavkové stropy sa automaticky predĺžia. Rozpočet nespadne z útesu, ale nepribudnú ani nové peniaze na obranu či konkurencieschopnosť (European Parliament).

Každý chce škrtať inde

Šestica sa zhoduje na nižšej celkovej sume. Za touto zhodou sa však začína konflikt chránených záujmov. Rakúsky kancelár Christian Stocker hovorí, že čistí prispievatelia nie sú „bankomatom EÚ“, no zároveň chce ochrániť rakúsku ročnú zľavu z príspevku aj podporu farmárov (Bundeskanzleramt Österreich). Švédsko trvá na tom, aby bežné výdavky zostali okolo 1 % HND, a bráni svoje zľavy v hodnote 8 až 11 miliárd švédskych korún ročne (Riksdagen). Fínsko chce nižší strop, ale akceptuje vyššie výdavky na obranu a podporuje niektoré nové dane na úrovni EÚ (Valtioneuvosto). Holandsko žiada ostrejšie výdavkové priority, no domáca koaličná politika robí otvorené škrty v poľnohospodárskom rozpočte riskantnými (NOS).

Veta o „niekoľkých stovkách miliárd“ sa píše ľahko. Ťažšia veta musí povedať, z čoho presne sa má ubrať. Tú zatiaľ v tejto koalícii nenapísal nikto.

Na čo by škrty dopadli

Výmena je priama. Šestica chce nižší účet. Krajiny závislé od európskych fondov chcú ochrániť obranu, kohéziu aj poľnohospodárstvo. Rumunsko má napríklad schválenú kohéznu podporu vo výške 31,5 miliardy eur na dopravu, zelenú transformáciu a sociálne začleňovanie (European Commission). V praxi ide o diaľnice, vodovody a pracovné miesta v regiónoch. Rumunsko a Španielsko sa preto pridali k bloku „priateľov kohézie“, ktorý tieto toky peňazí bráni (G4Media, El País).

Komisia sa pokúsila tomuto stretu vyhnúť návrhom nových príjmov na úrovni EÚ, od uhlíkových poplatkov na hraniciach po príspevky firiem. Podľa Komisie by priniesli 58,5 miliardy eur ročne a umožnili financovať nové priority bez zvýšenia národných príspevkov (European Commission). Tieto dane však nie sú peniaze, ktoré môže Komisia jednoducho vybrať. Každý nový zdroj príjmov potrebuje samostatný jednomyseľný súhlas v Rade a následnú ratifikáciu vo všetkých národných parlamentoch, čím vlády a poslanci získavajú druhé miesto na blokovanie (European Parliament). Viaceré krajiny zo šestice sú už skeptické: Holandsko odmieta firemný odvod, Rakúsko pripúšťa nové príjmy iba vtedy, ak nezvýšia jeho záťaž (Officiele Bekendmakingen, Parlament Österreich).

Jednomyseľnosť dáva šestici silnú páku, no zároveň ju núti ukázať vlastné rozpory. Októbrový Costov rámec od nej bude žiadať viac než blokovanie. Bude musieť dokázať, že „niekoľko stoviek miliárd“ znamená skutočný zoznam škrtov, nie iba lacnejší titulok.