Šestica žiada škrty, Fínsko bráni poľnohospodárske dotácie

Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Dánsko, Fínsko a Švédsko chcú z návrhu rozpočtu Európskej komisie na roky 2028 až 2034 odobrať „niekoľko stoviek miliárd eur“. V liste z 28. septembra žiadajú, aby sa škrty premietli do návrhu, ktorý teraz pripravuje Írsko (Euronews, Irish Times). List neuvádza, ktoré programy by mali prísť o peniaze, a fínsky premiér už teraz bráni podiel svojej krajiny na podpore poľnohospodárov.

Lídri poslali list írskemu premiérovi Micheálovi Martinovi. Írsko teraz vedie rokovania vlád o rozpočte; táto úloha sa pravidelne presúva medzi členskými štátmi. Oficiálnu kópiu listu nikto nezverejnil, jeho obsah poznáme z médií, ktoré ho videli.

Požiadavka je všeobecná. Podľa Euronews chcú tieto krajiny hľadať úspory vo všetkých oblastiach a presunúť peniaze na obranu, konkurencieschopnosť, inovácie a kontrolu migrácie. Podľa dostupných informácií list neuvádza konkrétnu sumu ani program, ktorý treba skrátiť. Presnejší nebol ani spoločný dokument, ktorý šestica zverejnila 27. augusta (nemecká vláda).

Nižší východiskový návrh a právo veta pre každého

Írsko pripravuje prvú číselnú verziu. Ďalším krokom bude upravený „rokovací rámec“ – pracovný návrh, ktorý určí možnú celkovú výšku rozpočtu a rozdelenie peňazí. Lídri o ňom budú rokovať na summite 15. a 16. októbra (Irish Times). Dublin už 22. septembra požiadal ministrov, aby označili programy, ktoré považujú za kľúčové (írske predsedníctvo).

Šestica chce znížiť sumu 1 763,1 mld. EUR, ktorú Komisia navrhla na sedem rokov. Je vyjadrená v cenách roku 2025, takže nezahŕňa budúcu infláciu, a počíta aj so splácaním pôžičiek EÚ na obnovu po pandémii (Európsky parlament).

Každá vláda môže konečný rozpočet odmietnuť. Keďže sa vyžaduje jednomyseľnosť, zablokovať ho môže ktorákoľvek z 27 členských krajín (EUR-Lex). Práve táto možnosť dáva šestici vyjednávaciu páku. Rovnaké právo odmietnuť výrazné škrty majú aj vlády, ktoré sa spoliehajú na peniaze pre poľnohospodárstvo a regióny. Súhlas musí dať aj Európsky parlament, ktorý žiada vyššiu sumu, než navrhla Komisia.

Najviac by škrty mohli zasiahnuť podporu poľnohospodárstva a regiónov, hoci list to nehovorí. Jeden spoločný fond Komisie, ktorý zahŕňa kohéznu politiku (podporu menej rozvinutých regiónov), poľnohospodárstvo a rybárstvo, tvorí takmer polovicu návrhu (Rada EÚ). Poľské ministerstvo pre regionálny rozvoj očakáva, že Poľsko bude mať vyčlenených viac ako 123 mld. EUR (poľská vláda), čo pomáha vysvetliť, prečo si Varšava pripravuje hranice, za ktoré nechce ustúpiť (To Brief).

Fínsko bráni svoj podiel na podpore poľnohospodárov

Niektoré médiá označili list za „ultimátum“. Toto slovo však použil anonymný diplomat, nie samotní autori listu. Fínsky premiér Petteri Orpo toto označenie odmietol. Povedal, že Fínsko nežiada škrty v poľnohospodárskych dotáciách, a ochranu fínskeho podielu na tejto podpore označil za jeden z hlavných cieľov (Yle).

Orpovo stanovisko sa ťažko zlučuje s listom, ktorý žiada úspory vo všetkých oblastiach. Ak má poľnohospodárstvo, jedna z najväčších rozpočtových položiek, zostať bez škrtov, úspory sa budú musieť hľadať v programoch, ktoré šestica zatiaľ nepomenovala. Jeden signatár nemôže podporu poľnohospodárov z rokovaní vyňať sám. Orpo však už ukázal, za čo bude jeho krajina bojovať.

Odklad šiestim krajinám veľa neprinesie. Ak sa do 1. januára 2028 nepodarí dohodnúť nový rozpočet, až do prijatia nástupcu budú platiť stropy výdavkov z posledného roka súčasného rozpočtu (EUR-Lex). Financovanie by pokračovalo. Na nové programy v oblasti obrany a konkurencieschopnosti, ktoré chce financovať aj šestica, by sa však čakalo.

Šestica môže tlačiť na Írsko, aby v návrhu znížilo celkovú sumu. Ak chce nižší rozpočet presadiť napriek právu veta každej z 27 vlád a Európskemu parlamentu, ktorý žiada viac, bude musieť partnerom povedať, ktoré programy majú prísť o peniaze a v akom rozsahu.