Šesť štátov tlačí na rafinérsku daň

Šesť ministrov financií chce, aby sa EÚ začala baviť o zdanení mimoriadnych ziskov ropných spoločností. Spoločný list podpísali Nemecko, Taliansko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko a Španielsko. Adresovali ho Írsku, ktoré teraz predsedá Rade EÚ, teda na šesť mesiacov vedie rokovania členských štátov. Žiadajú, aby sa téma dostala na program najbližšieho stretnutia ministrov financií v Dubline (Business Recorder/AFP, DW).

List inicioval nemecký minister Lars Klingbeil. Jeho argument stojí na tom, že ropné firmy dnes zarábajú na ziskoch a rafinérskych maržiach viac, než by zodpovedalo samotnému rastu cien ropy (Les Echos, n-tv). Medzi listom, ktorý žiada diskusiu, a zákonom, ktorý daň skutočne zavedie, je však veľký rozdiel.

Prečo šesť ministrov nevie samo zaviesť daň

Daňové opatrenia na úrovni EÚ potrebujú jednomyseľnosť. Znamená to, že po formálnom návrhu Európskej komisie musia súhlasiť všetky členské štáty (článok 113 ZFEÚ, článok 115 ZFEÚ). Zablokovať ich môže jediná vláda. Komisia zatiaľ návrh nepredložila a neobjavil sa ani právny text, podľa ktorého by sa dalo posúdiť, koho a ako by sa daň týkala (rozhodovanie v Rade EÚ).

Šestica štátov však má vzor. V roku 2022 prijala EÚ dočasný „solidárny príspevok“ podľa nariadenia 2022/1854. Členské štáty mali zobrať najmenej 33 % zo zdaniteľných ziskov firiem z fosílnych palív nad referenčnú úroveň, ktorá bola nastavená 20 % nad ich priemerom za predchádzajúce štyri roky. Odvod sa týkal nadmerných ziskov v rope, zemnom plyne, uhlí a rafinácii. Nebola to daň z každého litra paliva. Podľa dostupných informácií chce súčasný list nadviazať práve na tento precedens.

Daňový argument sa začína v rafinérii

Rafinérska marža je rozdiel medzi cenou surovej ropy a cenou benzínu alebo nafty, ktoré z nej rafinéria vyrobí. Keď sa marža rozšíri, palivo zdražie ešte predtým, než sa dostane na čerpaciu stanicu. Európska centrálna banka v analýze opísala práve tento vývoj počas nedávneho cenového šoku (ECB).

Podľa Bank Austria by boli ceny palív v Rakúsku v júli bez rozšírenia marží približne o 10 centov za liter nižšie (Leadersnet). Barclays odhadol, že európske rafinérske marže boli päť- až šesťnásobne vyššie než bežná úroveň, pričom medzi firmami, ktoré z toho profitovali, uviedol aj rakúsku OMV (Investing.com). Rafinérie teda môžu zarábať viac aj v čase, keď samotná ropa nerastie tak rýchlo ako ceny palív.

Rozdelenie nákladov je pomerne jasné. Vodiči pri vyšších maržiach platia viac. Ropné firmy a ich akcionári získavajú. TotalEnergies v polovici augusta odkúpila počas piatich obchodných dní takmer 1,6 milióna akcií za približne 120 miliónov EUR (ZoneBourse). Štáty môžu získať príjmy, ak sa odvod podarí zaviesť a udržať. Vodiči získajú iba vtedy, ak daňová konštrukcia zabráni firmám preniesť náklady späť do veľkoobchodných cien.

Niektorí signatári už konajú sami

Portugalsko schválilo dočasný 33 % solidárny príspevok zo ziskov ropného sektora za rok 2026, ktoré presiahnu stanovený základ. Konštrukciu si prevzalo priamo z európskeho modelu z roku 2022 (Xinhua, Jornal Economico). Poľsko skúsilo tvrdší nástroj: 60 % odvod z mimoriadnych ziskov pri predaji palív, ktorý mal priniesť približne 4 miliardy zlotých a zasiahnuť 20 až 30 firiem vrátane štátom kontrolovaného Orlenu. Prezident Nawrocki zákon zablokoval a poslal ho na ústavný tribunál. Varšava preto hľadá obchádzku: v roku 2027 by mohla dočasne zvýšiť daň z príjmu veľkých energetických firiem na 30 % (Money.pl, Polsat News).

Francúzsko, domov TotalEnergies, medzi signatármi chýba. Paríž už má širšiu prirážku k ziskom veľkých firiem, ktorá sa týka približne 300 spoločností a tento rok má podľa správ priniesť 7,3 miliardy EUR (TF1 Info). Veľké firmy teda zdaňuje výrazne, no k cielenej dani z ropného sektora, ktorá by čiastočne mierila aj na jeho národného šampióna, sa nepridalo.

Zaplatili by vodiči naozaj menej?

Daň z nadmerných ziskov sa počíta až po účtovnom období a len zo sumy nad referenčnou hranicou. Nepripočítava sa automaticky ku každému litru tak ako spotrebná daň. Presne týmto argumentovali poľskí ekonómovia proti tvrdeniu prezidenta, že odvod sa objaví priamo na čerpacích staniciach (Radio ZET). Firmy s dostatočnou cenovou silou si však môžu marže obnoviť cez veľkoobchodné ceny. Rakúska skúsenosť so zastropovaním cien palív ukázala, že firmy vedeli zásah vykompenzovať načasovaním a zdražením ešte pred jeho zavedením (trend).

Argument za daň preto stojí na reálnych dátach. Analýza ECB aj trhové údaje ukazujú, že rafinérske marže sa rozšírili viac, než by vysvetľovali ceny ropy, a viaceré ropné firmy vracajú takto získané peniaze akcionárom. Politika však ešte nie je postavená. Šesť ministrov nie je 27 jednomyseľných hlasov, právny text zatiaľ neurčuje, kto by platil a koľko, a vlády síce pomenovali rentu, no zatiaľ nevyriešili, ako zabrániť jej preneseniu späť na vodičov.