Šestnásť štátov EÚ odmieta biliónový obranný obrat

Šestnásť členských štátov EÚ sa 26. mája postavilo proti návrhu rozpočtu Európskej komisie na roky 2028 až 2034. Ich výhrada je jednoduchá: Brusel podľa nich okresáva peniaze pre farmárov a chudobnejšie regióny, aby zaplatil posilnenie obrany, z ktorého najviac získajú krajiny so zbrojárskym priemyslom. Na druhej strane stoja severní čistí prispievatelia, ktorí chcú štíhlejší rozpočet postavený na bezpečnosti a konkurencieschopnosti. V hre je takmer 2 bilióny eur.

Najväčší presun výdavkov za generáciu

Návrh Komisie mení priority výdavkov EÚ razantnejšie než ktorýkoľvek predchádzajúci sedemročný rozpočtový cyklus. Poľnohospodárstvo a kohézna politika, teda dotácie pre farmárov a investičné presuny do chudobnejších regiónov, klesajú z 62 % celkových výdavkov EÚ na približne 44 % (Európska komisia). Dotácie pre farmárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky majú nominálne klesnúť o 24 % na minimálne 295,7 mld. eur (capreform.eu). Kohézne financovanie sa reálne znižuje približne o 15 % (CEPR).

Výdavky na obranu a konkurencieschopnosť sa majú zvýšiť päťnásobne, približne na 131 až 140 mld. eur (Finabel). Celý rozpočet narastie takmer na 2 bilióny eur, no rast pohltia nové priority.

Komisia zároveň mení spôsob, akým sa peniaze vyplácajú. Nový rozpočet sa odkláňa od preplácania nákladov, pri ktorom štát najprv minie peniaze a Brusel ich potom refunduje. Namiesto toho sa viac priblíži modelu fondu obnovy po pandémii: peniaze prídu až po splnení reformných míľnikov. Pre Brusel to znamená väčšiu kontrolu nad tým, ako členské štáty prostriedky používajú. Pre prijímateľské vlády je to takmer rovnako citlivé ako samotné škrty.

Kto peniaze skutočne dostane

Poľsko, najväčší čistý príjemca v EÚ s približne 12,9 mld. eur ročne, je výrazne závislé od kohéznych transferov (IW Köln). V južnej a východnej Európe tvoria európske fondy veľkú časť verejných investícií. Šestnásť krajín, ktoré podpísali spoločné vyhlásenie, vrátane Slovenska, tvrdí, že škrty sa týkajú práve politík, z ktorých majú najväčší úžitok (lotyšské ministerstvo zahraničia, Euronews).

Pri obrane vyzerá mapa inak. Zbrojársky priemysel schopný získať nové vojenské zákazky majú najmä Nemecko, Francúzsko a Švédsko (Bruegel). Nemecko, už dnes najväčší čistý prispievateľ s približne 19,8 mld. eur ročne, sa tak v novom rozpočte môže stať ešte väčším platcom aj väčším príjemcom (Euronews). Presun výdavkov preto nemení len pomer medzi politikami. Presúva peniaze aj medzi krajinami.

Spoločný dlh na zbrane, nie na mosty

Najsilnejší argument koalície sa týka asymetrie, ktorú Brusel nevysvetľuje ľahko. EÚ vlani schválila 150 mld. eur spoločného zadlženia cez nástroj SAFE, teda Security Action for Europe, na financovanie obranných nákupov (Rada EÚ). Komisia však odmietla podobný mechanizmus pre regionálne investície. Južné a východné vlády sa preto pýtajú: ak si EÚ vie spoločne požičať na zbrane, prečo nie na cesty a nemocnice?

Táto otázka bude naliehavejšia po roku 2026, keď sa skončí Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, teda 800-miliardový fond po pandémii. V krajinách závislých od týchto peňazí má jeho koniec od roku 2027 znížiť ročný rast HDP približne o 0,25 percentuálneho bodu (jarná prognóza Európskej komisie 2026). Európsky parlament už zahlasoval za 10 % zvýšenie oproti návrhu Komisie (Európsky parlament). Rozpočet však musí v Rade schváliť jednomyseľne všetkých 27 štátov, takže úsporné krajiny ako Holandsko, Švédsko a Rakúsko majú faktické veto.

Vecné rokovania v Rade sa ešte nezačali. Keď sa pravdepodobne na jeseň rozbehnú, šestnásť kohéznych krajín bude mať číselnú väčšinu, nie však blokovaciu silu. Úsporné štáty budú mať veto, no nie väčšinovú podporu. Niekde medzi týmito dvoma pozíciami vznikne sedemročný plán výdavkov EÚ.