Slovenský dlh mieri k 74 % HDP

Od návratu Roberta Fica k moci koncom roka 2023 vláda trikrát škrtala výdavky a zvyšovala dane. Podľa nezávislej rozpočtovej rady to nestačilo. Verejné financie smerujú k úrovni dlhu, ktorú bude malá ekonomika v eurozóne bez vlastnej meny len ťažko otáčať späť.

Verejný dlh, teda celková suma záväzkov štátu, má bez ďalších opatrení vzrásť zo súčasných 61,4 % HDP na 74 % v roku 2029. Ročný schodok, čiže rozdiel medzi výdavkami štátu a jeho príjmami, má od roku 2027 prekročiť 5 % HDP a o dva roky neskôr dosiahnuť 5,7 % (Denník N, Aktuálně.cz). To je výrazne nad referenčnou hranicou EÚ 60 % HDP, ktorú európske fiškálne pravidlá používajú ako hornú medzu zdravých verejných financií (Európska komisia).

Prognózu zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, nezávislá inštitúcia, ktorá preveruje udržateľnosť vládnych plánov. Tá istá analýza hovorí, že ciele vlády, podľa ktorých by sa mal schodok do roku 2028 držať približne na úrovni 4,1 až 4,2 % HDP, sú príliš optimistické. Na uzavretie rozdielu by bolo treba prijať dodatočné opatrenia za približne 1,2 mld. EUR v roku 2027 a ďalšiu 1,0 mld. EUR v roku 2028.

Keďže Slovensko používa euro, nemôže oslabiť vlastnú menu ani samostatne určovať úrokové sadzby. Menovú politiku pre celú eurozónu robí Európska centrálna banka, nie vláda v Bratislave (ECB). Vláde tak zostávajú najmä dane a výdavky. Skutočný politický spor preto nie je o účtovnej tabuľke, ale o tom, ktoré domácnosti, zamestnanci, dôchodcovia alebo verejné investície zaplatia ďalšie kolo konsolidácie.

Slučka, ktorú tri balíky nepreťali

Každoročný schodok zvyšuje dlh. Keď dlh rastie, rastú aj úroky, ktoré musí štát platiť veriteľom. Tie sa v ďalšom rozpočte objavia ako výdavok, čím opäť zväčšujú tlak na schodok. Vláda si potom požičiava viac, platí viac na úrokoch a slučka sa sťahuje. Tri kolá škrtov a vyšších daní tento proces spomalili, ale neotočili (Denník N).

Každý rok odkladu presúva väčšiu časť rozpočtu od verejných služieb k splácaniu dlhu. Menej priestoru potom zostáva na zdravotníctvo, školstvo či infraštruktúru. Ani rast ekonomiky zatiaľ neponúka únik: analytici odhadujú, že slovenské HDP tento rok vzrastie približne o 0,8 % (Startitup). To je príliš málo na to, aby krajina z dlhu „vyrástla“. Ak HDP, teda celková hodnota vyrobených tovarov a služieb, rastie len pomaly, pomer dlhu k výkonu ekonomiky sa zvyšuje aj vtedy, keď sa schodok prestane ďalej zhoršovať.

Kto ponesie ďalšie kolo

Slovensko už je v postupe pri nadmernom schodku, čo je formálny mechanizmus EÚ, ktorým sa vlády tlačia k zníženiu deficitu pod 3 % HDP (Európska komisia). Reformované fiškálne pravidlá dávajú krajinám viac času na postupné znižovanie dlhu, stále však vyžadujú dôveryhodný viacročný plán (Fondation Robert Schuman). Podľa základného scenára RRZ ho Slovensko zatiaľ nemá.

Pri ďalšom balíku bude dôležitejšie zloženie opatrení než samotné číslo. Konsolidácia za viac než miliardu eur môže prísť cez vyššie spotrebné dane, ktoré najviac dopadajú na domácnosti s nižšími príjmami. Môže prísť cez zmrazenie platov vo verejnom sektore alebo úpravy dôchodkov, ktoré znížia kúpnu silu penzistov. Alebo cez obmedzenie investícií, ktoré ekonomika potrebuje pre budúci rast. Každá cesta zasiahne inú skupinu. Žiadna nie je bez nákladov. Ficova vláda sa doteraz opierala najmä o zvyšovanie daní. Zvyšné možnosti sú politicky ťažšie, pretože priamo znižujú príjmy alebo viditeľnú kvalitu verejných služieb.

České médiá čítajú slovenský vývoj ako varovanie. Český verejný dlh bol v roku 2025 na úrovni 44,3 % HDP, slovenský na 61,4 %; český schodok dosahoval 2,1 % HDP, slovenský 4,5 % (Aktuálně.cz). Rozdiel je dosť veľký na to, aby v Prahe vyvolával obavy, no zároveň dosť malý na to, aby ukazoval, ako rýchlo sa môže fiškálna pozícia v strednej Európe zhoršiť.

Slovenský problém dnes nie je panika na trhoch, ale dôveryhodnosť. Náklady na požičiavanie prudko nevyskočili. Tri kolá úspor však dlhovej krivke nezmenili smer a každý ďalší rok nečinnosti zvyšuje účet za úroky. Ďalší balík už bude musieť povedať, kto ho zaplatí.