Slovensko blokuje ruský blacklist

Veľvyslanci krajín EÚ sa 2. septembra nedohodli na predĺžení sankčného zoznamu ruských osôb a subjektov pred termínom 15. septembra. Slovensko odmietlo návrh, aby sa obnova zoznamu nerobila každých šesť mesiacov, ale raz ročne, a rokovanie Coreperu, teda výboru, v ktorom veľvyslanci pripravujú rozhodnutia pred ich formálnym schválením ministrami, sa skončilo bez dohody (European Pravda, cas.sk). Diplomati sa majú vrátiť k rokovaniu 9. septembra. Ak sa dohoda nenájde, zákazy cestovania a zmrazenie majetku pre ľudí na zozname prestanú platiť. Banky by museli uvoľniť zmrazené peniaze a pohraničné orgány by museli pustiť späť aj osoby, ktoré sú dnes na čiernej listine (Decision 2014/145, Regulation 269/2014).

Slovensko sa v tomto prípade nesporí o samotnú existenciu sankcií voči Rusku, ale o ich časový režim. Ten je podstatný preto, lebo každé predĺženie si podľa článku 31 Zmluvy o EÚ vyžaduje jednomyseľnosť, čo v praxi znamená, že ho môže zablokovať jedna krajina. Pri šesťmesačnom cykle tak každá vláda dostáva pravidelnú príležitosť vynucovať si ústupky (Article 31 TEU).

Čierna listina, nie širšie sankcie

Spor sa týka režimu individuálnych sankčných zápisov EÚ: konkrétnych ľudí a subjektov obvinených z podkopávania suverenity Ukrajiny, na ktoré sa vzťahujú zákazy cestovania, zmrazenie majetku a zákaz, aby im európske firmy či občania posielali peniaze (Council explainer). Ide o inú časť sankčnej politiky než sektorové opatrenia voči ruskej rope, plynu, financiám a technológiám. Pri nich sa členské štáty už tento rok presunuli na dlhší obnovovací cyklus (Telex).

Podľa marcového predĺženia EÚ je na aktuálnom zozname približne 2 600 osôb a subjektov, hoci viaceré národné médiá teraz uvádzajú viac než 3 000 položiek (EEAS, Aktuality). Slovensko podľa dostupných informácií zároveň navrhlo, aby sa zo zoznamu odstránilo niekoľko nemenovaných ruských osôb (upday).

Šesť mesiacov znamená šesť príležitostí na vyjednávanie

Šesťmesačný interval má obhájiteľný dôvod. Individuálne sankcie zasahujú do majetku a pohybu konkrétnych ľudí. Súdne orgány EÚ preto považujú každé predĺženie za samostatný právny akt, nie za automatické potvrdenie na neurčito. Vo veci Galiny Pumpyanskej Všeobecný súd skúmal, či bolo každé obdobie zaradenia na zoznam osobitne odôvodnené (Pumpyanskaya judgment). Marcové predĺženie zároveň zo zoznamu vyškrtlo dve osoby a päť zosnulých ľudí, čo ukazuje, že revízna funkcia nie je iba formálna (EEAS).

Ten istý interval však funguje aj ako vyjednávací mechanizmus. Každých šesť mesiacov môže jedna vláda zadržať 2 600 sankčných zápisov, kým jej ostatných 26 krajín niečo neponúkne. V marci Slovensko ustúpilo od požiadaviek na vyradenie oligarchov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana len niekoľko hodín pred vypršaním sankcií (LRT). Mená, ktoré chce Bratislava vyškrtnúť teraz, zatiaľ nie sú známe. Od toho, či ide o konkrétne výnimky, ústupky v iných sporoch alebo len tlak cez odklad, bude závisieť nasledujúcich dvanásť dní.

Východné vlády to čítajú ako obštrukciu

Poľsko, Litva a Česko vnímajú slovenský postup ako sabotáž a zasadzujú ho do širšej línie premiéra Roberta Fica, podľa ktorého „Rusko nemožno démonizovať a vytláčať z Európy“ (iROZHLAS, Reuters). Litovský minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys už predtým upozornil, že ekonomické záujmy jednotlivých členských štátov čoraz viac deformujú rozhodovanie o sankciách (LRT English). Maďarsko, ktoré býva pri podobných sporoch prvým podozrivým, podľa dostupných informácií tentoraz nie je hlavným aktérom. Dôkazy skôr naznačujú, že Slovensko preberá taktiku, ktorú Budapešť dlhodobo používa: využiť požiadavku jednomyseľnosti a premeniť rutinné predĺženie na páku.

Načasovanie tomu dáva ešte ostrejší význam. Len deň predtým vyzvalo 11 krajín EÚ na ukončenie „obštrukčných vét“ v zahraničnej politike (Euronews, ANSA). Slovenský krok nasledujúce ráno ukázal, prečo táto debata vznikla.

Opakované rokovanie 9. septembra ukáže, či Bratislava zopakuje marcový scenár a ustúpi na poslednú chvíľu, alebo bude tlačiť tvrdšie. Do vypršania celého režimu individuálnych sankčných zápisov zostáva dvanásť dní. Ak čierna listina prestane platiť, dôsledky nebudú abstraktné: banky, majetkové registre a pohraničné orgány v 27 krajinách by mali právnu povinnosť uvoľniť účty a znovu otvoriť vstup. Rozhodnutie príde z Bratislavy a termínom je 15. september.