Slovensko riskuje miliardu pre lesy

Brusel preveruje, či Slovensko neporušilo dohodu, na ktorej stáli peniaze z plánu obnovy. Európska komisia posudzuje, či rozhodnutia vlády z 1. júla fakticky nevrátili späť reformu národných parkov, ktorá bola podmienkou ďalších platieb z Nástroja na podporu obnovy a odolnosti, teda európskeho postpandemického fondu vyplácaného až po splnení dohodnutých reforiem. Ak Komisia dospeje k záveru, že reforma bola vyprázdnená, Slovensku môže zamrznúť viac ako 1,2 miliardy eur v najbližších platbách, informoval Denník N.

Sľub a obchádzka

Plán obnovy funguje cez míľniky. Každá krajina si s Komisiou dohodla zoznam reforiem a investícií a Brusel pred každou platbou kontroluje, či boli splnené. Ak míľnik chýba, platba sa zastaví (nariadenie EÚ 2021/241, článok 24).

Slovenský plán obnovy má hodnotu 6,4 miliardy eur v grantoch (Európska komisia). Jedným zo záväzkov bolo vyriešiť, kto má v národných parkoch skutočnú kontrolu nad chránenými územiami. Roky sa o tú istú pôdu delili dve štátne štruktúry: správy národných parkov a Lesy SR, štátny podnik, ktorý spravuje verejné lesy a má príjmy z ťažby dreva. Reforma z roku 2022 presunula časť pozemkov v najprísnejšie chránených zónach pod správy parkov. Väčšie územia, kde lesníctvo prichádza o najviac, však záviseli od zonácie, ktorú vláda schválila až teraz.

Vláda 1. júla schválila zonáciu štyroch národných parkov: Tatranského, Nízkych Tatier, Polonín a Malej Fatry (Aktuality). Sprievodné uznesenia však podľa dostupných informácií ukladajú ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi, aby každodennú správu štátnych lesných pozemkov vrátane rozhodovania o ťažbe a rozpočtoch ponechal Lesom SR (STVR). Mapa zonácie teda existuje. Presun moci, pre ktorý reforma vznikla, však môže zostať len na papieri.

Kto si nechá drevo a kto môže prísť o peniaze

Lesy SR a lesnícke záujmy si ponechávajú vplyv nad územiami, z ktorých plynie príjem z dreva. Správy národných parkov prichádzajú o rozhodovaciu právomoc, ktorú im mala reforma dať. Ochranárske organizácie tvrdia, že pralesy a staré lesy zostávajú chránené nedostatočne: podľa odhadu WWF by prísna ochrana v Poloninách pokrývala len približne 16 % územia a asi 1 700 hektárov ekologicky cenných lokalít by malo nižší stupeň ochrany (WWF CEE).

Finančné riziko sa netýka len lesov. Slovensko už podľa RSI/STVR dostalo 81 % svojej celkovej alokácie z plánu obnovy a splnilo 62 % míľnikov. Ôsma a deviata žiadosť o platbu obsahujú zvyšných 1,2 miliardy eur. Ak by Komisia platby zmrazila, zastavili by sa aj domáce programy financované z týchto tranží, od digitálnej infraštruktúry po školstvo.

Spor už rozdelil aj vládnu koalíciu. Štátny tajomník Filip Kuffa tvrdí, že schválená zonácia reformu ruší, a vyhlásil, že odstúpi, ak Komisia rozhodne proti vláde. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč naopak tvrdí, že peniaze nie sú ohrozené (Denník N). To je politické uistenie, nie záver Európskej komisie.

Test, na ktorý bol plán obnovy postavený

Práve takéto situácie mal plán obnovy zachytiť: vláda formálne splní míľnik, no následnými administratívnymi rozhodnutiami ponechá ekonomickú realitu nezmenenú. Maďarské platby boli viazané na protikorupčné podmienky, ktoré zostávajú splnené len čiastočne (CER). Slovenský prípad nie je taký vypätý, no otázku kladie priamočiarejšie. Reforma bola doručená, uznaná a teraz môže byť obsahovo vyprázdnená.

Európska komisia ešte nerozhodla. Z dostupných faktov však vyplýva jasný test: ak Brusel nechá Slovensku peniaze a Lesom SR kontrolu nad pozemkami, ostatným vládam tým ukáže, že míľniky plánu obnovy sa dajú po vyplatení prvých tranží znovu otvárať.