Slovensko riskuje eurofondy pre národné parky

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč tvrdí, že žiadne európske peniaze ohrozené nie sú. Vláda podľa neho schválila zonáciu štyroch národných parkov a ide len o správu lesov (Aktuality). Z vlastnej vlády však zaznieva opatrnejšia verzia. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa priznal, že Európska komisia môže mať voči zonáciám výhrady (Topky). Problém vidí v tom, že rozhodujúca časť správy ostáva štátnym lesníckym podnikom namiesto toho, aby prešla pod správy národných parkov.

Tento rozdiel nie je technický detail. Reforma národných parkov je jedným z míľnikov slovenského plánu obnovy, teda zmluvy o reformách a investíciách, ktorú každá krajina uzavrela s EÚ výmenou za peniaze po pandémii. V rámci RRF, európskeho fondu obnovy v objeme 650 mld. EUR, Komisia uvoľňuje platby až po tom, čo preverí splnenie dohodnutých krokov (EUR-Lex, European Commission). Ak dospeje k záveru, že slovenské riešenie nezodpovedá sľúbenej reforme, ďalšiu platbu môže pozastaviť alebo znížiť.

Kto v skutočnosti ovláda lesy

Spor nie je o to, či Slovensko prijalo predpisy. Prijalo štyri. Podstatné je, kto má v hraniciach národných parkov reálnu moc.

Štátne lesnícke podniky sú hospodárski aktéri, ktorí ťažia a predávajú drevo. Dnes spravujú rozsiahle časti slovenských národných parkov vrátane starých lesov, ktoré majú chrániť záväzky EÚ v oblasti biodiverzity. Reforma mala túto kontrolu presunúť na správy parkov, teda inštitúcie zodpovedné primárne za ochranu prírody, nie za výnosy z dreva. Vedci a ochranárske organizácie tvrdia, že schválená zonácia je najmä formálna a nedáva dosť starých lesov do najprísnejšieho stupňa ochrany (Denník N).

Zatiaľ ide o politické tvrdenia, nie o rozhodnutie Komisie. Verejne dostupné dôkazy neukazujú, že by EÚ formálne pozastavila Slovensku platby pre zonáciu národných parkov. Európsky dvor audítorov opisuje hodnotenie platieb ako proces založený na dôkazoch: krajina podá žiadosť o platbu, Komisia preverí splnenie podmienok a ak splnené nie sú, môže zadržať celú platbu alebo jej časť (European Court of Auditors). Pri ôsmej žiadosti o platbu sa takáto verejná kontrola ešte neskončila.

Brusel stále platí, no čas sa kráti

Slovensku nedávno schválili šiestu a siedmu platbu z plánu obnovy, ktoré boli predtým oneskorené, spolu vo výške 1,2 mld. EUR (Denník N). Všetky míľniky RRF musia byť splnené a posledné platby vyžiadané do augusta 2026 (EUR-Lex). Termín vytvára tlak na obe strany: Slovensko peniaze potrebuje a Komisia musí ukázať, či vie odlíšiť skutočnú reformu od odškrtnutej položky.

České médiá zasadili prípad do širšieho rámca správy štátu. Európsky parlament zvýšil tlak na Slovensko pre obavy o právny štát a podozrenia zo zneužívania európskych fondov, takže českému publiku sa téma ukazuje skôr ako príbeh o inštitucionálnych štandardoch než o lesníctve (Aktuálně.cz). V ostatných európskych médiách sa zatiaľ neobjavuje ako formálny spor medzi Slovenskom a EÚ.

Otázka pre Komisiu presahuje slovenské národné parky: môže vláda splniť míľnik na papieri, ak pritom ponechá pôvodnú mocenskú štruktúru nedotknutú? Ak slovenské predpisy prejdú kontrolou napriek tomu, že ich kritici označujú za prázdne, iným vládam to môže naznačiť nízko nastavenú latku pri ťažkých reformách. Ak Komisia platbu zablokuje alebo zníži, dá tým najavo, že pri reformách platených z najväčšieho výdavkového nástroja EÚ nestačí formálne splnenie.

Na to, aby sa riziko straty peňazí dalo pomenovať ako fakt, chýbajú tri veci: presné znenie míľnika, ktorý Slovensko v pláne obnovy prijalo, vrátane overovacích kritérií; konečné znenie schválených zonácií, najmä ustanovenia o správe území; a hodnotenie ôsmej žiadosti o platbu zo strany Komisie. Kým toto hodnotenie nepríde, Takáčova pozícia je procedurálne obhájiteľná. Kuffovo priznanie zvnútra tej istej vlády, že podmienky plánu obnovy podľa neho splnené neboli, však mení lesnícky spor na test toho, ako vážne EÚ vymáha reformy, za ktoré platí.