Zonácia parkov ohrozuje €735 million

Zonácia národných parkov sa stala testom, či Brusel zaplatí za reformu, ktorá môže existovať najmä na papieri. Vláda 1. júla schválila zonácie štyroch národných parkov (Aktuality). V pláne obnovy je to míľnik, teda záväzok, za ktorý Slovensko dostáva peniaze až po tom, čo Európska komisia overí jeho splnenie. Ak Komisia dospeje k záveru, že zonácia nespĺňa dohodnuté podmienky, ôsma žiadosť Slovenska o platbu vo výške 735 miliónov eur môže byť čiastočne pozastavená (Denník N). Ak by sa spor preniesol až do záverečnej žiadosti, suma v riziku by sa zvýšila približne na 1,2 miliardy eur zo slovenskej alokácie 6,4 miliardy eur (Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku).

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, teda európsky popandemický fond reforiem, sa neriadi politickým kalendárom, ale právnym termínom. Všetky míľniky musia byť splnené do 31. augusta 2026, posledné žiadosti treba podať do 30. septembra a peniaze, ktoré sa nevyčerpajú do 31. decembra, sa automaticky vracajú (EUR-Lex, Gov.si).

Kto kontroluje les

V pôvodnom záväzku Slovenska malo štátne vlastníctvo v národných parkoch prejsť zo štátneho podniku Lesy SR na správy parkov. O tom, ako sa bude s lesmi nakladať, mali rozhodovať národné parky, nie producenti dreva.

Popri zonáciách však kabinet prijal aj uznesenie, ktoré podľa kritikov tento presun oslabuje. Štátny tajomník Filip Kuffa pripustil, že pozemky môžu formálne prejsť pod správy parkov, no prevádzkovo zostať pod kontrolou Lesov SR (Topky). Minister životného prostredia Tomáš Taraba tvrdí, že vlastníctvo aj správa „plne prechádzajú“ na parky. Slovenská akadémia vied sa priklonila ku kritikom vlády: podľa nej zonácie ignorovali vedecké odporúčania a nechali pralesy mimo prísnej ochrany (Denník N).

Tým sa otvára pravidlo plánu obnovy o zákaze spätného rušenia reforiem. Brusel môže zadržať nové platby, ak krajina potichu zvráti reformu, za ktorú už dostala peniaze. Slovensko dostalo tretiu platbu v roku 2023 aj na základe pôvodnej reformy národných parkov. Ak Komisia vyhodnotí sprievodné uznesenie ako obídenie tohto záväzku, má právny základ na pozastavenie ďalších platieb (EUR-Lex).

Brusel to už použil

Slovensko na tento mechanizmus narazilo už tento rok. Európska komisia zadržala schválenie šiestej platby vo výške 590 miliónov eur po tom, čo vláda pripravila zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, inštitúcie vytvorenej aj vďaka peniazom z plánu obnovy. Slovensko následne cúvlo a úrad ponechalo (STVR, Bloomberg).

Príklad Španielska z tohto týždňa ukazuje, že čiastočné pozastavenie platby sa stalo bežným nástrojom. Brusel schválil 64 zo 67 cieľov v šiestej španielskej platbe a pri zvyšných zadržal 537 miliónov eur (El País).

Kto získava, kto stráca

Krátkodobým víťazom sú lesnícke záujmy. Ak si Lesy SR ponechajú prevádzkovú kontrolu nad lesmi v parkoch, zostane zachovaný aj ekonomický tlak na ťažbu. Z lesníckeho prostredia zaznieva, že skutočný presun pozemkov by mohol priniesť stratu pracovných miest v regiónoch, kde je ťažba významným zamestnávateľom (Lesmedium). To je reálny problém. Ak však správcovia lesa zodpovedajú najmä za objem dreva, a nie za biodiverzitu, národné parky zostávajú parkmi skôr právne než prakticky.

Pri pozastavení platby by boli porazení širší. Štátny rozpočet by prišiel o očakávaný príjem a miestne projekty financované z plánu obnovy o istotu plánovania. Európska environmentálna agentúra už pri Slovensku konštatovala, že reformy chránených území boli prijaté v roku 2023, no pretrvávajú slabé miesta, ktoré si vyžadujú ďalšie kroky (EEA).

Suma 1 miliarda eur, ktorá sa objavuje v slovenských médiách, nie je rozhodnutím Európskej komisie. Je to horná hranica rizika: najvyššia suma, ktorá môže byť realisticky ohrozená, nie peniaze, o ktoré už Slovensko prišlo (Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Aktuality). Komisia zatiaľ svoje hodnotenie júlového balíka zonácií nezverejnila. Ak jej bude stačiť formálne splnenie záväzku, pravidlo proti spätnému rušeniu reforiem bude slabšie, než tvrdí.